Farnosť Rajec

 

Pápež František v bule, ktorou vyhlásil Jubilejný rok 2025, hovorí:
"Nádej sa totiž rodí z lásky a zakladá sa na láske, ktorá prúdi z Ježišovho srdca prebodnutého na kríži. [...]

Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. [...] ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi" (Rim 8, 35. 37 – 39)" (Spes non confundit 3).

V bežnom vymenovávaní božských čností je prvá viera, na druhom mieste je nádej a posledná je láska.

V skutočnosti najprv dostávame od Boha dar viery už v krste a v nej veríme v Božiu lásku a opätujeme ju. Ako opisuje svoju duchovnú skúsenosť apoštol Ján: "My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám" (Jn 4,16). Nie vždy cítime Božiu lásku, ale Božou milosťou stále v ňu veríme. A keďže máme presvedčenie viery, že Boh nás miluje, sme otvorení aj pre dar nádeje, že z tejto veľkej Božej dobroty sa ujde aj nám.

JEŽIŠ – SNÚBENEC
Pre zasvätených – kňazov a rehoľníkov – platí, že sú v snubnom vzťahu s Pánom Ježišom.

"Podnecovaní láskou, ktorú Duch Svätý rozlieva v ich srdciach (Porov. Rim 5, 5), žijú čoraz väčšmi pre Krista a pre jeho telo, to jest pre Cirkev (Porov. Kol 1, 24). Preto čím horlivejšie sa týmto sebadarovaním, ktoré zahrnuje celý život, spájajú s Kristom, tým sa život Cirkvi stáva bohatším a jej apoštolát plodnejším" (Perfectae caritatis 1). Vzťah zasvätených s Kristom preberá obraz zo života manželov. On ich hľadá ako ženích nevestu a oni s odhodlaním idú do plného sebadarovania jemu. Aj v evanjeliách, ak je opisované nebo, je použitý obraz svadobnej hostiny (napr. podobenstvo o desiatich pannách Mt 25,1-13; podobenstvo o svadbe kráľovho syna Mt 22, 1-14). Vystupuje tam ženích, prípadne otec ženícha, hostia, družičky, sluhovia... Chýba nám tu však nevesta! Ženích je Kristus, sluhovia sú anjeli, ..., kde je ale nevesta???
Kristovou Nevestou je Cirkev, ako krásne opisuje sv. Pavol v Liste Efezanom (Ef 5, 25-33); Cirkev nie ako územie, ale ako živý organizmus – živé telo (Porov. Ef 5, 29), my, kresťania. Farnosť (farská rodina) však nie je jej najmenšou časťou. Tak nás učí II. vatikánsky koncil, že Cirkev je prítomná aj v rodine a nazýva ju domácou cirkvou – "ecclesia domestica" (Porov. Lumen gentium 11). A ako je Kristus hlavou svojho tela, Cirkvi (Porov. Ef 5, 23), teda vždy prítomný vo svojej Cirkvi, tak je stále prítomný aj v rodine postavenej na sviatostnom manželstve.

"NAPÄTIE" LÁSKY V RODINE
Manželia, aj keď ešte nemajú vlastné deti, sú deťmi svojich rodičov a viaže ich s nimi vzájomné puto, prípadne s ďalšími členmi pôvodnej rodiny. O to viac, keď sa o niekoho treba postarať. V dnešnej dobe, keď manželstvo uzatvárajú ľudia v neskoršom veku, majú už starších rodičov, ktorým bude treba za niekoľko rokov pomáhať. Medzitým sa im narodia deti, ktoré dnes ostávajú doma dlhšie, hlavne kvôli štúdiu na vysokej škole a oneskorenému osamostatneniu sa. Manželia v strednom veku sa takto nachádzajú pod "tlakom" starostlivosti o dve generácie. Nazývame ich "sendvičová generácia".
V takomto napätí požiadaviek z každej strany, nevynímajúc pracovné vyťaženie, nie je ľahké všetko stíhať. Na prvom mieste je ale jednota manželov. Mať čas na svoje manželstvo, inak vyschne prameň lásky. Dôležitá je tiež jednota manželov v postoji k svojim starnúcim rodičom, resp. príbuzným. A ešte viac je vážna spoločná náročnosť voči mladej generácii, hlavne, čo sa týka zapájania sa do domácich prác. S vyšším vekom, väčšia zodpovednosť za chod domácnosti. Len tak sa deti budú raz vedieť o seba postarať a rodičov teraz nezasypú povinnosti.

JEŽIŠ NENECHAL MANŽELOV SAMÝCH
V tom všetkom chce kresťanských manželov posilňovať aj Ježiš prítomný v ich rodine prostredníctvom sviatosti manželstva. On si živí a opatruje Cirkev (Porov. Ef 5, 30), aj tú "domácu (cirkev)". Ježiš je teda nádejou aj pre manželov vo sviatostnom manželstve, je medzi nimi neoddeliteľne prítomný, kým trvá manželstvo – kým obaja žijú. Nikto ich nemôže definitívne rozlúčiť, ako povedal On sám: "A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje" (Mt 19, 6). A nikto ich ani nemôže odlúčiť od neho, ako píše sv. Pavol: "Kto nás odlúči od Kristovej lásky?..." (Rim 8, 35). Kde prichádza Ježiš, prináša so sebou aj svojho Ducha, ako jeden Boh sú neoddeliteľní. "A ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť" (Gal 5, 22).
Treba, aby kresťanskí manželia (znovu)objavili Ježiša Krista vo svojom manželstve. Niektorí aj spätne, ako ich podržal, keď sa všetko sypalo. Niektorí zase s vďačnosťou, že s ním počítali a On mohol požehnávať ich manželstvo a rodinu. Už novomanželia v Káne Galilejskej urobili dobre, že pozvali na svadbu Ježiša. Keď premenil vodu na víno a nemálo a lepšie ako to, čo mali oni kúpené, zachránil im povesť. Vyhli sa prvej manželskej kríze a ani o tom nevedeli. Ježiš bol odhodlaný dať za nás život, aj za naše manželstvá, buďme aj my odhodlaní pre neho, odhodlaní veriť mu.

ZO ŽIVOTA
Jedna mladá nevesta nedávno pred sobášom priznala, ako počula na mládežníckom stretku, kam bola ako jedenásťročná "prepašovaná", že sa treba modliť za budúceho manžela, manželku. Vzala to vážne a odvtedy sa každý večer za budúceho manžela modlila. A našli sa. Mala a má živú nádej v pomoc Krista manželom. Odhodlaná veriť mu i naďalej.

MODLITBA
Ježiš, učeníci ťa prosili:
"Pane, zostaň s nami!",
my chceme veriť, že si s nami stále,

prítomný v našom manželstve a rodine.
Sme odhodlaní dávať ti priestor na realizáciu v našej rodine,
buď živo prítomný medzi nami.
Ty nás spájaj, napĺňaj svojím Duchom lásky
a veď k správnej výchove naše deti aj cez nás.
Amen.

 

OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
1. Veríte, že Ježiš Kristus je prítomný medzi vami manželmi?
2. Ako sa to prejavuje, máte skúsenosť jeho prítomnosti?
3. Čo by ste chceli povedať Ježišovi o Vašom manželovi/manželke? Povedzte to teraz v tichej modlitbe.

TYPY PRE MANŽELOV
- Advent je optimálny čas, kedy sa v rodine môžeme vrátiť k spoločnej modlitbe. Nezačínať s dlhou modlitbou, aby sme neodradili starších a neunavili mladších.

- Zaobstarajme si adventný veniec, ktorý je dnes už bežnou, škoda ak iba dekoráciou, v domácnostiach. Jeho tvar kruhu nech je symbolom aj budovania jednoty v rodine.

 

- Pri zapaľovaní sviec, čo je doména mladších, môžeme použiť zvolanie: "Kristus, svetlo sveta!" Takto si tiež uvedomujeme a vyhlasujeme, že Ježiš býva prostredníctvom sviatostného manželstva v našej rodine. Dôležité je na začiatku spomenúť aj úmysly, za koho sa chceme spolu modliť, za čo poďakovať Nebeskému Otcovi.