O kajúcej tryzne

Autor: Slavomir Kalma, 24.10.2016
O KAJÚCEJ TRYZNE
 
1) Prečo je Kajúca tryzna výhradne pre Židov a nevenuje sa aj ostatným obetiam II. Svetovej vojny?
 My neriešime II. svetovú vojnu, ale jednanie Slovenského štátu voči židom počas II. svetovej vojny. Len židia boli zbavení ľudských a občianskych (majetkových) práv. (morálny úpadok) viď Židovský kódex: Vydaný pred 75 rokmi, 9. septembra 1941, vládou Slovenského štátu:
Nariadenie o právnom postavení Židov:
- Zákaz návštev, verejných zariadení - kaviarní, kín, divadiel, plavárni, štadiónov a všetkých verejných budov označených zákazom vstupu židom
- Zákaz navštevovať akýkoľvek druh škôl
- Zákaz nadobudnutia oprávnenia loviť ryby
- Povinní odovzdať telefóny
- Nemohli nadobúdať nehnuteľnosti
- Povinnosť odovzdať vodičské preukazy
- Ak ma dopravný prostriedok dve plošiny (napr. električka), môžu židia cestovať v druhom vozni, ale ak nemá, tak z dopravy sú vylúčení
- Povinné nosenie označenie na svojom odeve
 
Po vojne Židia proklamovali Levočanom zodpovednosť za smrť 409 levočských Židov.
(Vid plagát: “ Žalujeme! Nezabudnite na nacististickú beštialitu. Naša smrť nás zaväzuje! Krvavá daň Levoče nemeckému fašizmu. Zoznam 409 levočských obyvateľov vyvraždených nemeckými vrahmi v rokoch 1939-1945” )
Z duchovného hľadiska pokánie mestu určite neuškodí, ale skôr prinesie požehnanie, a zlepši vzťahy zo židovskou obcou. (Gn 12,3 Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“)
 
Nárast antisemitistických názorov na Slovensku v dnešných dňoch si vyžaduje pripomínať históriu, aby sa neopakovali chyby a omyly ľudského konania.
 
Pre kresťanov sú židia Bohom vyvoleným národom. Dokonca Spasiteľ Ježiš neprestal byť židom ale je Levom z Júdovho kmeňa (Zjv 5,5) na ktorého očakávajú.
 
2) Prečo majú katolíci venovať pozornosť Židom?
 V prvom rade nasledujeme otcov katolíckej cirkvi a ich príklad:
 Sv. Ján Pavol II vkladá modlitbu pokánia do múru nárekov v Jeruzaleme 26.3.2000.
„Boh našich otcov, ty si si vyvolil Abraháma a jeho potomkov, aby priniesli tvoje Meno národom; sme hlboko zarmútení správaním tých, čo počas dejín spôsobili týmto tvojim deťom utrpenie a pýtajúc si tvoje odpustenie túžime sa zaviazať ku skutočnému bratstvu s ľudom Zmluvy."
2014 Pápež František v rámci záverečného dňa svojej návštevy vo Svätej zemi navštívil v Jeruzaleme dvoch vrchných rabínov Izraela vyslovil spontánne slová:
„Veľká vďaka za vaše privítanie. Ďakujem za toto hrejivé prijatie, za túto bratskú pohostinnosť. Je dobre byť medzi bratmi! Ak títo bratia sú staršími bratmi, je to ešte lepšie.“
Z katolíckej strany je tu istotne úmysel brať plne do úvahy židovské korene vlastnej viery.
Pápež František v YadvashemS hanbou za to, čo bol schopný urobiť človek, stvorený na obraz a podobu Boha. S hanbou za človeka, ktorý sa stal zlým správcom. S hanbou za to, že človek považujúci sa za boha, obetoval sebe samému svojich bratov. Už nikdy, nikdy viac!“
Pápež o jednote - 28.5.2014 po návšteve v Svätej Zemi
Na tom mieste, kde zaznela zvesť o zmŕtvychvstaní, sme si uvedomili všetku horkosť a bolesť z rozdelení, ktoré ešte jestvujú medzi Kristovými učeníkmi, a toto naozaj veľmi bolí a dolieha na srdce. Ešte sme rozdelení. Na tom mieste, práve tam, kde zaznela zvesť o zmŕtvychvstaní, tam, kde nám Ježiš dáva život, sme ešte trocha rozdelení, avšak najmä pri tom slávení preniknutom bratskou vzájomnosťou, úctou a láskou, sme mocne vnímali hlas zmŕtvychvstalého Dobrého pastiera, ktorý chce vytvoriť zo všetkých svojich oviec jediné stádo.
Cítili sme túžbu uzdraviť doposiaľ otvorené rany a húževnato napredovať na ceste k plnému spoločenstvu. Ešte raz, podobne ako predošlí pápeži, žiadam o odpustenie za to, čím sme dopomohli k tomuto rozdeleniu a prosím Ducha Svätého, aby nám pomohol zaceliť rany, ktoré sme spôsobili ostatným bratom. Všetci sme bratia v Kristovi, a s patriarchom Bartolomejom sme priatelia, bratia, a zdieľame spoločné želanie kráčať spolu, robiť všetko to, čo už teraz môžeme: modliť sa spolu, pracovať spolu pre Božie stádo, usilovať sa o pokoj, ochraňovať stvorenie, a mnohé iné veci, ktoré máme spoločné. Musíme napredovať ako bratia.
Preto som pobádal veriacich kresťanov, aby sa nechali «pomazať» so srdcom otvoreným a poddajným voči Duchu Svätému, aby tak boli vždy viac schopní prejavov pokory, bratstva a zmierenia. Pokora, bratstvo, zmierenie. Duch Svätý umožňuje zaujať tieto postoje v každodennom živote voči ľuďom rozličných kultúr a náboženstiev, aby sa tak stali dômyselnými tvorcami pokoja. Pokoj sa tvorí s dômyslom. Nemáme továrne na pokoj, to nie. Vytvára sa každodenne, s dômyslom a aj s otvoreným srdcom, aby tento Boží dar zostúpil. Preto som povzbudzoval kresťanských veriacich, aby sa nechali «pomazať».
"Zakaždým, keď sa navzájom žiadame o odpustenie za hriechy spáchané voči iným kresťanom a vždy, keď máme odvahu dať i prijať toto odpustenie, okusujeme skúsenosť vzkriesenia!
Zakaždým, keď prekonáme staré predsudky a máme odvahu vytvárať nové bratské vzťahy, vyznávame, že Kristus naozaj vstal z mŕtvych!
Zakaždým, keď pň uvažovaní nad budúcnosťou Cirkvi vychádzame z jej povolania k jednote, žiari svetlo veľkonočného rána!,"
 
List biskupov k 70 výročiu deportácií
V sekularizovanom prostredí modernej európskej spoločnosti sa zrodili totalitné ideológie, ktoré chceli nahradiť náboženstvo. Ukázalo sa však, že vedú Európu a celé ľudstvo k veľkým vlnám násilia a bezprávia. Nacistické učenie o menejcennosti a škodlivosti židovskej rasy viedlo k uskutočneniu plánu vyhubenia Židov. Pritom nadviazalo na vžité stereotypy a odmietania Židov a dalo im novú negatívnu dynamiku a náplň.
Plán likvidácie zasiahol aj Židov žijúcich na Slovensku, a to práve v čase existencie prvej Slovenskej republiky. Dňa 25. marca 1942, teda presne pred 70 rokmi, odišiel z Popradu prvý transport mladých žien a dievčat do nacistického koncentračného tábora Osvienčim. Potom až do 20. októbra 1942 pokračovali ďalšie. K deportáciám smeroval najmä po roku 1940 systematický nátlak Nemecka a vplyvná domáca skupina sympatizantov s nacizmom. Motiváciou deportácií bola jednak túžba zbaviť sa Židov, vnímaných optikou dobovej propagandy a predsudkov výlučne ako nepriateľov a súčasne získať ich majetok. Je paradoxom, že sa to dialo práve v krajine s hlboko vžitými kresťanskými princípmi. Katolícki i evanjelickí biskupi varovali zodpovedných politických činiteľov pred aplikáciou rasového princípu do vtedajšieho zákonodarstva. Ich hlas však ostal nevypočutý a často bol prekrúcaný a marginalizovaný. Zastávali sa prevažne pokrstených Židov. Rovnako nebol rešpektovaný ani hlas Svätej stolice, ktorá sa rázne postavila proti rasovému zákonodarstvu i deportáciám. Deportácie sa ukazovali ako rýchle a rázne riešenie „večného problému“, no ich dôsledky boli jednoznačne negatívne. Vtedajší zodpovední politici sa hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no niektorí z nich ich prenasledovaním Židov v praxi porušovali. Buď úplne podľahli predstave o správnosti svojho radikálneho postupu, alebo ostali viac či menej pasívni. Zaráža najmä ľahostajnosť, s akou sa stavali k osudu ľudí, ktorí odchádzali do viac ako neistých podmienok. Ako sa čoskoro po deportáciách ukázalo, nešlo o usídľovanie Židov na vyhradených územiach, hoci boli o tom mnohí presvedčení, ale o ich systematickú likvidáciu. Z 89 456 slovenských Židov bolo v roku 1942 ponižujúcim spôsobom a často za surového zaobchádzania deportovaných celkovo 57 628 osôb. Takmer všetci vyvezení Židia zahynuli v neľudských podmienkach nacistických koncentrákov. Je to realita, ktorú už nik nezmení.
Tieto bolestné skutočnosti nás ako katolíckych kresťanov motivujú k vyjadreniu úprimnej a hlbokej ľútosti nad touto tragickou udalosťou.
Sme si vedomí, že minulosť nemožno vrátiť späť a ani retušovať, no môžeme sa z nej poučiť a každý z nás môže urobiť veľa, aby sme ako kresťania boli vždy - v dobrých i zlých časoch - nositeľmi nádeje pre všetkých.
Učenie Katechizmu o židoch
KKC 839 „Napokon aj tí, čo ešte neprijali evanjelium,(856) sú rozličným spôsobom zameraní na Boží ľud“:
 
Vzťah Cirkvi k židovskému národu. Keď Cirkev, Boží ľud v Novej zmluve, skúma svoje vlastné tajomstvo, objavuje puto, ktoré ho spája so židovským národom; (63) jeho synovia „boli prví, ku ktorým Pán [náš Boh] prehovoril“. Na rozdiel od iných nekresťanských náboženstiev je židovská viera už odpoveďou na Božie zjavenie v Starej zmluve.(147) Veď židovský národ čiže potomkovia Izraela, majú „adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, kult, prisľúbenia. Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus“ (Rim 9,4-5), „lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné“ (Rim 11,29).
KKC 840 Napokon, keď sa vezme do úvahy budúcnosť,(674) Boží ľud Starej zmluvy a nový Boží ľud smerujú k podobnému cieľu: očakávajú príchod (alebo návrat) Mesiáša. Ale na jednej strane je to očakávanie návratu Mesiáša, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych a je uznávaný za Pána a Božieho Syna; na druhej strane je to zasa očakávanie príchodu Mesiáša (ktorého črty ostávajú zahalené) na konci čias, očakávanie, ktoré sprevádza dráma nepoznania alebo neuznania Ježiša Krista.(597)
 
Apoštolská Exhortácia pápeža Františka: Evangelii Gaudium
247. Osobitný pohľad sa obracia na židovský národ, ktorého zmluva s Bohom nikdy nebola odvolaná, pretože „Božie dary a povolanie sú neodvolateľné“ (Rim 11, 29). Cirkev, ktorú so židovstvom spája dôležitá časť Svätých píšem, pokladá ľud zmluvy a jeho vieru za posvätné korene vlastnej kresťanskej identity (porov. Rim 11, 16-18).
My kresťania sa nemôžeme pozerať na židovstvo ako na cudzie náboženstvo a ani Židov neberieme ako tých, ktorí sú povolaní opustiť falošné modly, aby sa obrátili k pravému Bohu (porov. 1 Sol 1, 9). Spolu s nimi veríme v jediného Boha, ktorý je činný v dejinách, a s nimi aj prijímame spoločné zjavené Slovo.
248. Dialóg a priateľstvo so synmi Izraela je súčasťou života Ježišových učeníkov. Priazeň, ktorá sa medzi nami vytvorila, nás núti úprimne a s bolesťou vysloviť ľútosť nad hroznými prenasledovaniami, ktorých obeťami sa stali alebo stávajú - predovšetkým nad tými, ktorých súčasťou sú alebo boli kresťania.
249. Boh je neustále činný v ľude Starej zmluvy a dáva zrod pokladom múdrosti, ktoré pramenia zo stretnutia tohto ľudu s Božím slovom. Preto aj Cirkev sa obohacuje prijímaním hodnôt židovstva. Aj keď niektoré postoje kresťanov zostávajú pre židovstvo neprijateľné - a Cirkev nemôže prestať ohlasovať Ježiša ako Pána a Mesiáša -, je tu aj bohatá komplementárnosť, ktorá nám umožňuje spoločne čítať texty hebrejskej Biblie a vzájomne pomáha objavovať bohatstvá Slova i prijímať mnohé etické postoje a spoločné úsilie o spravodlivosť i rozvoj národov.
 
3) Prečo si kresťania majú vôbec všímať židov, ktorí neprijali Krista?
Rim 11,17- 24:
Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si naštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a miazge olivy, 18 nevyvyšuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. 19 Povieš azda: "Tie ratolesti sú odlomené, aby som bol naštepený ja." 20 Dobre; boli odlomené pre neveru, ale ty stojíš pre vieru. Nenamýšľaj si, radšej sa boj! 21 Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, aby sa nestalo, že neušetrí ani teba. 22 Maj teda pred očami Božiu dobrotu i prísnosť: prísnosť voči tým, čo padli, a Božiu dobrotu voči tebe, ak vytrváš v dobrom; inak budeš aj ty odťatý. 23 Ale aj oni budú naštepení, ak nezotrvajú v nevere, lebo Boh má moc naštepiť ich znova. 24 Veď ak si ty odťatý z planej olivy, na ktorú podľa prirodzenosti patríš, a si naštepený proti prirodzenosti do dobrej olivy, o čo skôr budú zaštepení do vlastnej olivy tí, čo sú z nej podľa prirodzenosti?!....
 
To, o čo my katolíci v každej modlitbe Otčenáš prosíme je: Príď tvoje kráľovstvo. A podľa učenia Katechizmu je to modlitba o druhý príchod Pána Ježiša. (KKC 2818)
O urýchľovaní príchodu Pána Ježiša na túto zem je aj každá svätá omša.
KKC 671 Preto sa kresťania modlia, najmä pri slávení Eucharistie, aby urýchlili Kristov druhý príchod, (2817) keď ho vzývajú: „Príď, Pane“ (Zjv 22,20).
 
Keďže nám katolíkom ide o urýchlenie druhého príchodu, musí nám ísť aj o židovský národ. Pretože učenie listu Rimanom kap. 11 je do Katechizmu naformulované nasledovne:
KKC 674 Príchod osláveného Mesiáša závisí v každej chvíli dejín od jeho uznania celým Izraelom, ktorého časť sa zatvrdila v nevere voči Ježišovi.
A svätý Pavol po ňom tvrdí: „Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?“ (Rim 11,15). Vstup plného počtu Židov (840) do mesiášskej spásy po plnom počte pohanov umožní Božiemu ľudu dosiahnuť Kristovu plnosť, v ktorej „bude Boh všetko vo všetkom“(58) (1Kor 15,28).
 
4) Židia boli zlí a robili zlo, prečo by sme sa im mali odprosovať?
"Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." (Jn 8,7)
Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania. (1 Pt 3,9)
Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. (Rim 12,17)
Môžeme sa donekonečna hádať o tom, kto má odprosovať prvý. Ale ak sa my nazývame kresťanmi, mali by sme ukazovať charakter Ježiša Krista. On nečakal na to, kým my urobíme pokánie za to, čo sme urobili a potom zišiel z trónu. On ukazuje svoju lásku k nám tým, že za nás zomrel, ešte keď sme boli hriešni.
Rim 5,6-9 Veď Kristus v určenom čase, keď sme boli ešte bezmocní, zomrel za bezbožných. 7 Sotvakto zomrie za spravodlivého, aj keď za dobrého sa azda niekto odhodlá zomrieť. 8 No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.
Nech už nám židia spravili čokoľvek, to čo sme im urobili si nezaslúžili.
Alebo ideme aj dnes povraždiť všetkých ľudí, ktorí nám v dnešnej spoločnosti robia zle, majú peniaze, alebo vlastnia krčmy?
 
Z Katechizmu katolíckej cirkvi:
Dôvody na dosiahnutie ekumenickej jednoty kresťanov:
820 „Veríme, že“ jednota, „ktorú Kristus od začiatku daroval svojej Cirkvi,...
Kristus ustavične dáva svojej Cirkvi dar jednoty, ale Cirkev sa musí stále modliť a pracovať na tom, aby udržiavala, posilňovala a zdokonaľovala jednotu,( 2748 ) ktorú pre ňu chce Kristus. Preto sám Ježiš v hodine svojho umučenia prosil a ani teraz neprestáva prosiť Otca o jednotu svojich učeníkov:
„...aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ ( Jn 17,21).
Túžba po obnovení jednoty všetkých kresťanov je Kristov dar a výzva Ducha Svätého.
 
821 Aby sme na túto výzvu primerane odpovedali, vyžaduje sa:
- ustavičná obnova Cirkvi vo väčšej vernosti svojmu povolaniu. Táto obnova je hybnou silou smerovania k jednote;
- obrátenie srdca,( 827 ) aby sa veriaci v Krista „snažili čím bezúhonnejšie žiť podľa evanjelia“, lebo nevernosť údov Kristovmu daru je príčinou rozdelení;
- spoločná modlitba,( 2791 ) lebo „obrátenie srdca a svätosť života spolu so súkromnými a verejnými modlitbami za jednotu kresťanov treba pokladať za dušu celého ekumenického hnutia a právom ich možno nazvať duchovným ekumenizmom“;
- vzájomné bratské poznávanie;
- ekumenická formácia veriacich a najmä kňazov;
- dialóg medzi teológmi a stretnutia kresťanov rôznych cirkví a spoločenstiev; 
- spolupráca medzi kresťanmi v rozličných oblastiach služby ľuďom.
 
822 „Starosť o obnovenie jednoty sa týka celej Cirkvi, a to tak veriacich, ako aj pastierov.“ Ale treba si uvedomiť, „že toto sväté predsavzatie obnoviť jednotu všetkých kresťanov v jednej jedinej Kristovej Cirkvi presahuje ľudské sily a schopnosti“. Preto celú svoju nádej vkladáme „do Kristovej modlitby za Cirkev, do Otcovej lásky k nám a do sily Ducha Svätého“.
 
Krst ako základ ekumenizmu:
818 Tých, čo sa v súčasnosti rodia v spoločenstvách, ktoré vznikli z takýchto rozštiepení, „a sú poučení vo viere v Krista, nemožno obviniť z hriechu oddelenia a Katolícka cirkev ich objíma s bratskou úctou a láskou... V krste sú ospravodlivení vierou,(1271 ) včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“
1271 Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov,( 818, 838 )
„Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.“
 
Následky nedostatku ekumenizmu:
855 Poslanie Cirkvi vyžaduje úsilie o jednotu kresťanov. ( 821 ) Lebo „rozdelenia kresťanov bránia Cirkvi uskutočniť plnosť katolíckosti, ktorá je jej vlastná, u tých jej synov, ktorí sú k nej síce pridružení krstom, ale sú oddelení od plného spoločenstva s ňou. Ba aj samej Cirkvi je ťažšie prejavovať z každého hľadiska plnosť katolíckosti v konkrétnom živote.“
 
Príčiny nedostatku ekumenizmu:
„Kde sú hriechy, tam je mnohosť, tam sú schizmy, herézy a rozpory.
Kde je však čnosť tam je jednota, tam je súlad, na základe ktorého všetci veriaci mal jedno srdce a jednu dušu“
 
naspäť
Kajúca tryzna - úvodná stránka