Z obsahu:   - Drahí bratia a sestry, milí priatelia! (tu) - Zmŕtvychvstalý Kristus - naša nádej (tu) - O kresťanskom pôste (tu) - Nové hľadanie (tu) - "Pite vodu sv. Vincenta" (tu) - Štatistika za rok 2017 (tu) - Vysluhovanie sviatosti zmierenia pred Veľkou nocou (tu) - Pobožnosť krížovej cesty (tu) - Šibačka (tu) - INFO (tu) - Ak sa rozhodnete poukázať 2%_z vašich daní, o priazeň sa uchádzajú (tu) - Projekty vo farnosti podporuje... (tu)

Drahí bratia a sestry, milí priatelia!      Popolcovou stredou sme vstúpili do obdobia Veľkého pôstu. Mnohí kresťania si na začiatku tohto obdobia povzdychnú: Pôst! Zasa koniec tancovačkám, obmedziť jedlo, nepiť, nefajčiť, nepozerať televíziu... Zasa ísť na spoveď' a na prijímanie.       Mnohí kresťania dnešnej doby nemajú radi pôst. Veď' je to pravý opak toho, čo nám neustále ponúka reklama okolo nás, ktorá nám hovorí, že práve s tou "ich" kávou, čokoládou, mobilným telefónom prežijeme neopakovateľné a nezabudnuteľné chvíle.       Mnohí kresťania dnešnej doby nemajú pôst radi, lebo nechápu jeho význam v duchovnom živote.      Mnohí z nás sa však naň tešia. Aby sme správne pochopili význam pôstu v našom duchovnom živote, je treba mať na pamäti, že pôstne obdobie je v prvom rade milostivým obdobím pokánia. °to viac v tomto Roku milosrdenstva. Boh nás volá k obráteniu a zmene zmýšľania. Pozýva nás k zmene nedobrého spôsobu života.     Pokánie je túžba po oslobodení sa od svojich slabostí a nedokonalostí, snaha dať si do poriadku svoje vzťahy s Bohom a blížnymi. Pokánie sa prejavuje rozmanitými spôsobmi. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. Pôst, modlitba a almužna sú akoby dopravné značky, ktoré nás vedú správnym smerom - smerom k Bohu.     Pôstom sa zriekame dovolených a príjemných vecí ako je jedlo, nápoje, televízia... Nie je to čas sebatrýznenia, ale čas oslobodenia sa od toho, čo nás spútava. Každý by mal zisťovať, čo ho spútava a čo ho z týchto pút môže vyslobodiť. Lakomého charita, lenivého vstávanie o pár minút skôr , ako zvyčajne, rozbehaného stíšená modlitba, workoholika čas na odpočinok a vzťahy, alkoholika a fajčiara askéza, toho kto posudzuje iných, modlitba za brata, sestru...     V modlitbe hľadáme blízkosť Boha, rozprávame sa s Bohom a obnovujeme si naše priateľstvo s ním. Ježiš často vyhľadával samotu, kde nič nezakrývalo pohľad na Boha, kde ho nevyrušoval hluk. Preto Ježiš hovorí: "Keď' sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti." (Mt 6,6).Teda nielen pôst, ale aj modlitba. Pretože pôst bez modlitby je iba odtučňovacou kúrou. A rovnako platí aj to, že modlitba bez pôstu je iba hovorenie množstva slov.     A napokon almužna, ktorá rozmnožuje našu lásku. Pravá láska je tá, ktorá sa vie obetovať, ktorá vie darovať čosi zo seba. Kto je závislý, kto je pripútaný k veciam, nedokáže otvárať ani srdce, ani ruku. Okolo nás sa vždy nájde dostatok ľudí, ktorí potrebujú naše otvorené srdce a ruky. Chce to len maličkosť - mať otvorené oči a nájsť si čas pre druhého. Nezabudnime, že pôst, modlitba a almužna nikdy nie sú cieľom. Sú to len prostriedky, cez ktoré sa máme dostať k cieľu, ktorým je obrátenie srdca! Veľmi pekne to vyjadril pápež sv. Lev Veľký. "Podstatou nášho pôstu nie je zdržanlivosť od pokrmov. Keď' neodvádzame svoju dušu od neprávosti a keď' nedržíme svoj jazyk na uzde pred znevažovaním svojich blížnych, potom odopierame svojmu telu pokrm bez úžitku."     Vo viacerých anketách okolo posledného Silvestra prekvapivo rezonoval názor, že je lepšie novoročné predsavzatia si nerobiť, zbytočne si vraj potom vyčítame, že ich aj tak neplníme. Ľahkovážne predsavzatia, ale ani tie príliš heroické, iste nie sú dobré. Niečo začať a vzápätí zanechať len podkopáva morálku človeka. No všeobecná skúsenosť potvrdzuje, že ak chce človek dosiahnuť nejaký ideál, musí si ho rozmeniť do konkrétnych predsavzatí, ktorými ho postupne dosahuje. Inak podlieha náladám a veľký entuziazmus rýchlo strieda nemenej veľké znechutenie. Skutočný rast si vyžaduje aj určitú pravidelnosť, stálosť a vytrvalosť.     Prajem Vám, aby sme 40 dní Veľkého pôstu naplnili modlitbou, pôstom, skutkami lásky a obnovili si svoj vzťah k Bohu i blížnym a tak mohli zažiť i radosť z obnoveného, krajšieho života a boli prínosom pre Cirkev i náš národ.   Požehnané a milostiplné prežitie veľkonočných sviatkov, pokoj a radosť v duši.                                                    Peter Hluzák, farár

Zmŕtvychvstalý Kristus - naša nádej       Na hroboch tých, ktorí nás predišli do večnosti, môžeme vidieť nápisy: Tu odpočíva XY. Každý hrob teda identifikuje toho, kto v ňom leží. V bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme je však úplne iný nápis. Stojí tam napísané: "Odtiaľ vstal z mŕtvych Ježiš Kristus." Aký to úžasný rozdiel. Kým ostatné hroby označujú menom príslušného človeka a hovoria, že ten hrob nie je prázdny, Ježišov hrob zíva prázdnotou a hlása do celého sveta, že ten, čo tam ležal, už tam nie je, že vstal z mŕtvych. Ježiš teda skutočne vstal. Je zbytočné hľadať živého medzi mŕtvymi, veď' zvesť anjela od prázdneho hrobu je jasná: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?" Ježiš vstal, ako povedal.     Veľa sviatkov sme si sami vymysleli: Deň matiek, Deň detí, Deň študentstva, Deň učiteľov, Deň boja proti rakovine ... Sviatok Veľkej noci je tu vďaka Ježišovmu zmŕtvychvstaniu. Jeho víťazstvo nad smrťou je našou nádejou a vyslobodením.

O kresťanskom pôste        Sväté Písmo nám zdôrazňuje pôst. V Starom zákone príprava na mnohé veľké udalosti obsahovala modlitbu a pôst (ako keď' mal Mojžiš na hore Sinaj prijať tabule Zákona). Aj Nový zákon často spomína pôst: I náš Pán sa postil 40 dní pred začiatkom svojho verejného účinkovania. V Cirkvi je ustanovených takmer 180 pôstnych dní (okolo 50 piatkov, aj takmer 50 stried), 4 adventné týždne, 40 dňový veľký pôst ).Už v starokresťanskom spise Didache (Učenie Dvanástich apoštolov) z roku 90, to značí z doby kedy ešte žil apoštol Ján a prvá poapoštolská generácia, sa píše o praxi pôstu toto: "Nech vaše pôsty nie sú s pokrytcami. "Teda už v 1. storočí zachovávali kresťania pôstne dni. Rovnako nás o tom učí sv. Epifanos a iný starokresťanský disciplinárny spis Apoštolské konštitúcie vysvetľujú: "Pán nám prikázal postiť sa v stredy a piatky. V stredu preto, že vtedy sa zhromaždila veľrada aby odsúdila nášho Pána, a v piatok, lebo v tento deň pretrpel smrť pre našu spásu." Dodnes sú centrálnymi dňami pôstu práve Popolcová streda a Veľký piatok.     Mnohí mladí sa pýtajú, prečo im chce Cirkev v piatky a vôbec v pôste kaziť radosť, keď' nemôžu ísť na diskotéky a na oslavy. Problém s tým nemajú len mladí, ale aj ich rodičia. Kresťan vidí pôst nie ako nejaký disciplinárny vrtoch Cirkvi, ktorý má človeka oberať o radosť. Keď' niekomu umrie mama, otec, manžel či manželka, alebo dieťa, kto by vtedy mal chuť tancovať, výskať, skákať, radovať sa, hodovať? Isto nikto normálny, čo má srdce, cit. Piatkový pôst je pre veriaceho kresťana uvedomením si, že za mňa niekto umiera na kríži. Boží Syn kvôli mne umiera, a ja budem hodovať, tancovať alebo sa zabávať? V pôste sa naplňujú slová Pána, ktoré povedal o apoštoloch, vzhľadom na svoje zajatie a umučenie: "Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď' im ženícha vezmú; potom sa budú postiť" (Mt 9, 15). A tento deň či tieto dni si kresťan pripomína práve v piatok a tiež v pôstnym obdobím. Treba povedať, že pôst bol vždy náročný a vždy v sebe niesol ťažkosť. Pôst nie je diéta. Diétou sa zameriavame na seba, pôstom na Boha. Dnes sú mnohí ochotní sa postiť zo zdravotných či estetických dôvodov, aby schudli, aby vyzerali pekne v očiach ľudí. O pekný ľudský pohľad sa namáhame, a o Boží sa nestaráme? Tamtí majú kvôli časným veciam k svojej diéte aj ochotu, aj silu. Nemôžeme sa my, kresťania, postiť kvôli večným veciam? Na to nám chýba ochota aj sila? Prečo keď' ktosi chudne kvôli diéte, tak ho spoločnosť obdivuje, no keď' sa niekto postí zo svojej kresťanskej viery, spoločnosť ho odmieta, vysmieva a uráža? (Spomeňme na školské a závodné jedálne!)     Prvotným cieľom pôstu je stať sa vedomým svojej závislosti na Bohu: Ak máme vždy jedenia a pitia nadostač, ľahko sa staneme príliš sebaistými, vidiac len svoje vlastné schopnosti, a podliehame falošnému pocitu úplnej nezávislosti a sebestačnosti, všetko nám je samozrejmé. Pôst nás cez hlad a únavu teda robí "chudobnými v duchu", vedomými si svojej slabosti, bezmocnosti a závislosti na Bohu. Pôst neznamená zavrhnutie Božieho stvorenstva. Veď' nič nie je nečisté (Rim 14, 14) a Boh všetko stvoril dobré (Gen 1, 31). Zlo neprebýva v stvorených veciach ako takých, ale v našom zlom vzťahu k nim, teda v našej vôli. Preto pôst nie je odvrhovaním Božieho stvorenstva, ale je na očisťovanie našej vôle. Počas pôstu zapierame naše telesné impulzy, napr. chuť k jedlu a pitiu. Nie preto, že by tieto impulzy boli sami osebe zlé, ale preto, že aj oni boli zasiahnuté hriechom a uvedené do neporiadku a potrebujú byt' očistené sebazáporom. Aby sme totiž v sebe nastoľovali Kristov poriadok vykúpenia, kde nie chute ovládajú nás, ale my ich. V pôste nejde o zápas proti telu, ale kvôli telu a kvôli duši. Zavrhovaním toho, čo je hriešne v našej vôli, nenivočíme telo, stvorené Bohom, ale uvádzame ho k jeho pravej rovnováhe a slobode.     Pôst, modlitba, almužna: význam pôstu spočíva v jeho spojení s modlitbou a almužnou (skutkami milosrdenstva).      O tomto spojení modlitby, pôstu a milosrdenstva hovorí osobitne kniha Tobiáš (12,8). Bez modlitby a prijímania svätých sviatostí sa pôst stáva farizejským. Nevedie totiž k pokániu a radosti, ale k pýche, vnútornému napätiu, podráždenosti a nevrlosti. Aj Písmo hovorí o spojení pôstu a modlitby, keď' apoštoli mali víťaziť nad démonmi pôstom a modlitbou (Mt 17,21; Mk 9,29), keď' tak žili prví kresťania (Sk 13,3), keď' sa Pán sám na púšti modlil (Mt 4,1-11), či keď' Mojžiš prijal tabule Zákona na hore Sinaj (Ex 34, 28) alebo keď' Eliáš vystúpil na Horeb ( 1 Kr 19, 8-12). Ktorý vojak, čo dostane dve zbrane proti nepriateľovi, by jednu len tak odhodil? Aj apoštol Pavol sa postil a učí, že modlitba a pôst sú súčasťou aj života kresťanských manželov. Pôst a modlitba sú napokon sprevádzané almužnou, to jest skutkami milosrdenstva. Zmena srdca, jeho obrátenie k Bohu, je cieľom pôstu. Preto pôst vedie k milosrdenstvu.                                                                  Jozef Šoška

Nové hľadanie      Slávenie najväčšieho kresťanského sviatku Veľkej noci, nás ponára do tajomstva hľadania: " V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu ženy...., kameň našli odvalený, vošli dnu. Ale telo Pána Ježiša nenašli. Zastali pri nich dvaja mužovia a pýtali sa: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych ... "     Možno sa nám zdá, že Vzkriesený Kristus sa skrýva. Ale nie je to celkom tak. Ježiš nikdy nie je skrytý pred ľuďmi, ktorí ho úprimne hľadajú. Dokonca sám prichádza v ústrety hľadajúcim. Dáva sa poznať Márii Magdaléne, spoznávajú ho učeníci na ceste do Emauz, spoznávajú ho aj ostatní apoštoli a nakoniec aj "zabudnutý" Tomáš. Všetkým Kristus hovorí: "Nebojte sa! Ja som to! Som s vamipo všetky dni až do skončenia sveta. "     A tak sa aj my môžeme každé nové ráno pobrať na cestu hľadania. Celý deň je veľkou príležitosťou nájsť ho v blížnych. Ak začnem každé ráno úprimne hľadať Ježiša, aj mne budú znieť anjelove slová: "Ty sa neboj! Viem, že hľadáš Ježiša. Ide pred Tebou, uvidíš ho."     A ak ho budem naďalej úprimne hľadať, sám mi pôjde v ústrety. Potom mi stretnutie s osláveným Kristom prinesie do duše pravú radosť a pokoj, lebo Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. A čo môže byt' pre človeka viac, než ostať v jeho oslávenej prítomnosti? Pane, daj mi každé ráno silu a odhodlanie začínať slovami žalmistu: "Pane, ja hľadám tvoju tvár. .."

"Pite vodu sv. Vincenta"      K svätému Vincentovi Ferrarskému prišla raz istá žena. Trpko sa sťažovala na svojho muža: je taký ufrflaný a zlostný, že sa to s ním už ani nedá vydržať. Majster Vincent nech jej dá nejaký prostriedok, aby v dome zase zavládol pokoj. "Chod' do nášho kláštora," odpovedal svätec, "a povedz bratovi vrátnikovi, aby ti dal trochu vody z kláštornej studne. Keď potom tvoj muž príde domov, zober za hlt tej vody. Opatrne ju drž v ústach. Uvidíš, že zažiješ zázrak!" Žena urobila, ako jej svätec prikázal. Keď sa muž večer vrátil, začala sa v ňom hned' ozývať nevôľa a netrpezlivosť. Žena si rýchlo upila z tej tajuplnej vody a zovrela pery, aby udržala vodu v ústach. A naozaj! Muž čoskoro zmÍkol. V tento deň búrka rýchlo pominula. Žena viackrát vyskúšala tajný prostriedok a vždy mal rovnaký zázračný účinok! Jej muž bol odvtedy ako vymenený. Mal pre ňu zas milé slová, dokonca ju pochválil za jej vľúdnosť a trpezlivosť. Žena, šťastná z toho, ako sa jej muž zmenil, sa poponáhľala k svätcovi a žiariac radosťou, rozprávala mu o úspechu tajomného prostriedku. "Ten zázrak, dcéra moja," povedal usmievajúci sa Vincent, "nespôsobila voda z kláštornej studne, ktorú som ti odporúčal, ale len a len tvoje mlčanie. Predtým si svojho muža dráždila odvrávaním, tvoje mlčanie ho utíšilo." V Španielsku podnes majú príslovie: "Pite vodu svätého Vincenta!" Čo by sa stalo, keby sme sa aj my občas napili tej vody?

Štatistika za rok 2017                    Krsty:   107- 59 chlapcov, 48 dievčat              Sobáše:    37            Pohreby:    84 - 55 mužov, 59 žien       Birmovanci:    85 Prvoprijimajúci:    84

24. 3.  - sobota
Rajec	9:00 - 11:30     13:30 - 16:00
Ďurčiná	13:30 - 15:00
Malá Čierna	13:30 - 14:30
Veľká Čierna	14:45 - 16:00
27. 3. utorok
Rajecké Teplice	15:30 - 18:00

28. 3. streda  Rajec od 16:00 sviatosť zmierenia pre pracujúcich v zahraničí

Pobožnosť krížovej cesty: piatky:  Rajec, Ďurčiná o 16:15 hod.; ostatné filiálky o 17:00 hod. nedele:  14:00 hod.    Pôstne katechézy: každý utorok o 17:00 vo farskom kostole v Rajci. Téma: cudzie hriechy

Šibačka      Očakávanie Veľkonočného pondelka je u dievčat a žien sprevádzané zmiešanými pocitmi a častou praxou zamykať sa či odchádzať preč z domu. Dôvod je jednoduchý: vytráca sa pravý zmysel veľkonočných zvykov. Zdegradovali sa na zárobkový podnik či príležitosť' zadarmo sa opiť. Na druhej strane - koho by bavilo počas dňa byt' aj x krát hodený do vane či sprchy, neustále sa prezliekať', vyslúžiť' si podliatiny, ba i zlomeniny či doťahovať' sa s pripitými "kúpačmi"? Čo má táto rozšírená prax spoločné s radostnou správou o vzkriesenom Kristovi? Nič. "Kúpač" by mal byt' decentnou šibačkou či oblievačkou v prvom rade svedkom nového života v spojení so Zmŕtvychvstalým, ale i gentlemanom a gavalierom voči každej dievčine i žene. Veď' voda, korbáč, voňavka, vajíčka, zajace, alebo kuriatka, sú práve symbolom novosti a krásy života.     Na Veľkonočný pondelok teda i my zachovajme krásne a hodnotné tradície našich predkov, dôležité symboly, ale pamätajme, že polievať i nalievať' sa má vždy na zdravie, nie do nemoty!

INFO   Príprava snúbencov je 10. 3. a 19. 5. 2018 od 8:00 v Pastoračnom centre Rajec. Treba sa nahlásit' nafare.   Katolícka spojená škola v Rajci vám oznamuje, že zápis do 1. ročníka školského roka 2018/2019 sa uskutoční20. a 21. 4. 2018 v budove 1. stupňa ZŠ (oproti kostolu). Katolícka spojená škola Rajec v rebríčku škôl Slovenska INECO bola vyhodnotená, ako" Veľmi dobrá škola ". Deťom sa venujeme aj po duchovnej a morálnej stránke. Organizujeme tiež rôzne mimoškolské akcie a aktivity, či užpočas školského roka, letných prázdnin formou detských táborov. Pozývame Vás medzi nás!          Slávnost' 1.svätého prijímania bude v Rajci 27. 5. a 3. 6. 2018   Sviatost' birmovania sa bude udeľovat' v Rajci 9. 6. 2018                                               Farské hody 24. 6. 2018

Ak sa rozhodnete poukázať 2% z vašich daní, o priazeň sa uchádzajú OZ ZRNKO možno podporiť žiakov a študentov Katolíckej spojenej školy v Rajci - rekonštrukciu školy. OZ Lackovci podpora speváckych zborov, skupín, spoločenstiev eRko, hnutie kresťanských spoločenstiev detí vedie v našej farnosti pravidelné stretká menších a väčších deti, organizuje pre ne akcie. OZ HOPERISE kresťanská kapela HopeRise organizuje pravidelne chvály, gospelový festival HEAVEN a iné evanjelizačné podujatia Tlačivá a postup na poukázanie 2% sú pri východe z kostola od pastoračného centra...

Projekty vo farnosti podporuje Mesto Rajec, Ministerstvo kultúry SR, Žilinský samosprávny kraj

Požehnané prežitie sviatkov Veľkej noci, radosť z Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou, silu a odvahu ku svedectvu viery, Vám i všetkým ľuďom dobrej vôle želajú a v modlitbe vyprosujú   Vaši duchovní otcovia Peter Hluzák, Michal Melišík, Zdenko Králik, Pavel Židek