 |
|
Z obsahu:
|
|
"Pravé Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet." ( Jn 1,9 )
|
|
|
Vianoce sú naplnením nádeje
Jeden príbeh hovorí o tom, ako Boh mal všetko dobre vymyslené, a preto sa prihovoril láske: „Milá láska, choď a nauč ľudí, aby sa mali radi. Aby deti mali radi svojich rodičov, ale aj naopak. A aby si všetci ľudia pomáhali, aby si neubližovali. A hlavne aby sa neklamali.“ Láska prikývla. Vzala Božie svetlo a vydala sa na cestu do sveta.
Potom Boh zapálil Vieru a povedal jej: „Aj teba posielam k ľuďom. Bývaj hlboko v ich srdci. Pomôž im uveriť, že som ich stvoril z lásky, že som ich Boh a neustále ich milujem. A že som s nimi vždy, aj keď svieti slnko, alebo prší.“ Svetlo viery zažiarilo a tiež sa vydalo na cestu k ľuďom. Boh sa poobzeral okolo a zbadal, ako sa na neho usmieva Radosť. „Áno, poď,“ povedal a opätoval jej úsmev. „Aj ty patríš na zem. Chcem, aby ťa vlastnil každý človek, lebo ja som mu dal dušu a život. A túžim, aby bol šťastný.“ Radosť prijala Božie svetlo a vydala sa na cestu medzi ľudí. „ Aj ja by som chcela, ísť na zem,“ zaševelil tenký hlások do Božieho ucha. „Kde si?“ spýtal sa Boh a lepšie sa prizrel do dlane. „Tu v tvojej dlani,“ usmiala sa Nádej. „Si maličká. Ale máš pravdu. Aj teba pošlem na svet. Možno sa niekto nájde, kto bude chcieť zničiť moje svetlá. A ty? Ty ich zachrániš!“ A hneď ju zapálil.
Istý čas žili ľudia na zemi šťastne. Mali všetko. Mali lásku, vieru, radosť i nádej. No potom prišiel skrat. Svetlo na chvíľu zhaslo, pretože Adam a Eva namiesto Boha poslúchli hada. A ten mal snahu zhasínať a ničiť Boží plán. A jeho zhasínacie zariadenie dostalo aj meno. Bola to pochybnosť.
Zrazu sa ľudia len tak akoby nič začali medzi sebou rozprávať: „Ty ešte veríš na lásku? Veríš tomu, že ťa niekto má rád?“ A hneď prišla odpoveď: „Nie, neverím. Keby ma moja mama mala rada, tak by mi kúpila auto. Keby ma mal rád môj šéf, dal by mi väčšiu výplatu...“ A pomaly sa do ich duší vkradla samota.
Namiesto toho aby sa ľudia navštevovali, začali si zamykať domy.
Namiesto toho, aby si pomáhali a delili sa, začali sa zabíjať, lebo si povedali, že ak niekoho oberú o život, budú mu môcť ukradnúť aj jeho majetok. A postupne zhasol plameň lásky. Keď pozerali správy v televízii a videli, aké sú vo svete záplavy a vojny, niekto im do ucha pošepkal ďalšiu otázku: „Vy ešte veríte Bohu? Keby bol dobrý, tak sa o vás stará, neboli by vo svete vojny, netrpeli by ste, ani neboli chorí. Boh nie je. Keby bol, tak by stvoril pekný svet a ochránil by vás.“ A ľudia prikyvovali: „Áno, je to tak.“ A raz - dva zhasol aj plameň viery. Ani si nevšimli, že v ich srdci zhasol aj plameň radosti. Vnímali v sebe iba akúsi tmu.
A tak sa rozhodli, že sa postarajú sami o seba. Vymysleli si pravidlá: „Musíme všetko zvládať. Od rána do večera treba podnikať, aby sme mali peniaze. Musíme si za každú cenu zaobstarať majetok. Čím viac budeme pracovať, tým budeme bohatší. Ak nechceme dieťa, stačí interupcia. A podobne."
Začali si okolo svojich domov stavať veľké betónové brány, lebo namiesto radosti sa im v srdci usídlil strach z toho, že ich okradnú a zničia. No tu sa to ešte neskončilo. Ten, ktorý oklamal Evu a Adama, sa hrdo preháňal po svete a vysmieval sa: „Hahaha, to sa mi podarilo. Ľuďom som vzal lásku, vieru a radosť. Všetko, čo potrebujú, aby víťazili na ceste do neba.“ Potom sa opovržlivo pozrel na maličkú nádej. „ Aby si vedela, že nie som až taký krutý, tak teba nechám dohorieť, si predsa taká malá... Nikto si ťa nevšimne a tvoj plameň dlho nevydrží. Elahaha,“ smial sa a výskal od radosti. Ani si nevšimol, že sa k Nádeji priblížil starček s veľmi starou knihou a v jej zhasínajúcom svetle prečítal tieto slová: „Hľa, Panna počne a porodí Syna a dajú mu meno Emanuel. On bude veľký... a vyslobodí všetkých.... “
Nádej slabo zablikala a z posledných síl zašepkala: „To je to, čo potrebujú počuť ľudia. Musia mať nádej, že sa narodí Ježiš... Ak ma ochrániš, nikto z ľudí sa nebude musieť stratiť v tme.“ Starček prikývol. Vzal si svetielko a chodil s ním pomedzi ľudí. Každému rozprával o tom, že príde Ježiš, ktorý chce vrátiť ľuďom lásku, radosť a vieru. Kto prikývol a otvoril svoje srdce pre Nádej, zrazu zistil, že sa teší na príchod malého Ježiša a že má vo svojom srdci radosť, s ktorou sa musí podeliť s druhými. Cítil, že znova miluje a že verí slovám, ktoré povedal tento starý muž.
Človek dostal novú šancu. Mať zapálené srdce a nanovo vykročiť na cestu po víťazný veniec...Ten, kto má svetlo lásky, radosti, viery a nádeje vo svojom srdci, ten má nebo.
A prečo je tu advent? Aby sa rozhoreli svetlá nádeje a Vianoce sa stali sviatkami naplnenia nádeje, ktorú každému z nás ponúka viera v Boha.
Vyprosujeme Vám požehnaný advent a Vianoce. Vaši duchovní otcovia.
|
VIANOCE
Letí svetom novina,
preradostná zvesť. Mária, hľa, má Syna. Jemu sláva, česť! Narodil sa v maštaľke.
V meste Betleheme.
Zavinutý v plienočkách na slame si drieme. Nad maštaľkou hviezda
ukazuje smer. Tam sa milý kresťan
s čistým srdcom ber! Nebeskí anjeli
spievajú "Glória". Raduje sa pestún i matka Mária. Ježiško maličký,
krásny ako kvet, dvíha malú rúčku, požehnáva svet. Na kostoloch zvonia
zvony, svieca blkoce.
Oznamujú všetky tóny,
že sú Vianoce.
|
|
Advent Latinské slovo „adventus“ v preklade znamená príchod.
Advent nie je len kajúcou dobou, ale dobou radostného očakávania a prípravy na stretnutie sa s Tým, ktorý príde. Nejde o čakanie na niečo, ale na Niekoho, kto má moc zmeniť náš život, premeniť ho. A nejde o príchod hocikoho. Je to príchod samého Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý sa rozhodol prísť medzi nás, stáť sa jedným z nás, aby bol s nami, premenil náš život a aby nás zachránil.
Chce prísť do každej rodiny, do našich vzťahov, do srdca každého z nás. Svojou prítomnosťou chce premeniť všetko. Potrebujeme ho, aby nás potešil, aby priniesol slovo oslobodenia a útechy, aby nás obdaroval svojou prítomnosťou, svojou láskou a pokojom. Advent je obdobím, kedy sa máme pripravovať na stretnutie s Ním.
Pôvod slova advent môžeme nájsť aj v gréckom slove epifaneia - zjavenie, ktorý označoval príchod kráľa do chrámu. Advent ako liturgické obdobie sa formoval cez celé stáročia. Prvú historickú zmienku o Advente nachádzame v jednom z dekrétov synody, konanej v roku 380 v Zaragoze. V tom čase sa Advent slávil v Španielsku a v Gálii (Francúzsko). Dôkladnejšie záznamy existujú z 5. a 6. storočia. Podľa vzoru Veľkého pôstu, ktorý je štyridsať dňovým obdobím prípravy na Veľkú noc, vznikala aj potreba prípravy na Vianoce, oslavu Božieho narodenia.
Tento prípravný čas bol stanovený na tri nedele a mal sa vypĺňať modlitbou a častejšou účasťou na sv. omši.
V západnej cirkvi trvá 4 týždne, vo východnej 40 dní (6 týždňov). Advent bol vždy časom pôstu, pri ktorom sa mali ľudia namiesto konzumovania nadmerného množstva jedla a pitia stíšiť, nezabávať sa, venovať sa premýšľaniu a striedmosti.
V Ríme sa začína Advent sláviť ako liturgické obdobie v 6.storočí. Na začiatku trval dva týždne. Až za pápeža svätého Gregora Veľkého (590-640) dostáva Advent charakter liturgickej prípravy na sviatok Božieho narodenia a trvá 4 týždne. V 8. storočí, keď Gália prijala rímsku liturgiu, dala Adventu charakter pokánia a v tejto forme sa ustálil v 13.storočí v celej Cirkvi.
Po II. vatikánskom koncile nastala veľká reforma liturgie. Obdobie Adventu dostalo charakter radostného očakávania. Advent sa začína 1. adventnou nedeľou a končí sa na Štedrý deň slávnostnou vigíliou po západe slnka, teda Narodením Pána. Toto obdobie sprevádza aj adventný veniec, ktorý je ozdobený 4 sviecami.
Každá z adventných nedieľ má aj svoje ľudové označenie železná, bronzová, strieborná a zlatá.
Prvý adventný veniec zhotovil hamburgský kňaz a učiteľ Johann Hinrich Wichern, aby ním potešil deti zo sirotinca. Na sviatok sv. Ondreja zavesil v jedálni koleso od voza a umiestnil naň 23 sviečok (4 veľké biele a 19 menších červených), ktoré symbolicky odpočítavali dni do Štedrého dňa. Jeho nápad sa rýchlo rozšíril a v kratšej podobe so štyrmi sviečkami ho poznáme dodnes.
V kresťanskej liturgii je tradičná fialová farba sviečok na adventnom venci symbolom pokory a pokánia. Pre deti je symbolom adventu adventný kalendár.
V prvú adventnú nedeľu začína 1. deň liturgického roka s výzvou k bdelosti.
Druhou adventnou nedeľou si pripomíname, že je potrebná naša úprimnosť a ochota zmeniť to, čo je prekážkou vo vzťahu k Bohu. Prinášajme ovocie hodné pokánia.
Tretia adventná nedeľa. Boh sa chce dotknúť môjho života skrze sviatosť zmierenia. Je potrebná pokora.
Štvrtá adventná nedeľa je výzvou k svedectvu života. Nebojme sa prijať Krista a dávať ho iným.
Vianoce Slovo Vianoce pochádza z nemeckého slova Weihnacht čiže Svätá noc, v ktorej sa nám zjavil Mesiáš, Vykupiteľ. V prvých troch storočiach kresťanstva sa deň narodenia Spasiteľa nazýval sviatkom Zjavenia Pána.
Na Východe ho oslavovali 6. januára, na západe 25. decembra. Keď sa však v treťom storočí zistilo z úradných spisov o nariadení popisu ľudu za cisára Augusta, že dňom narodenia Krista Pána je 25. december, slávnosť Božieho narodenia bola v celej Cirkvi ustanovená na tento deň.
Píšu o tom jasne aj cirkevní otcovia sv. Atanáz a sv. Ján Zlatoústy.
|
|
Koledy
Na Slovensku sa s koledami ako piesňami stretávame najmä v predvianočnom a vianočnom období. Sú to piesne, ktoré nám hovoria príbeh o narodení malého Ježiška. Postupne sa z nich dozvedáme celý príbeh ako sa postupne odohrával. A ako sa postupne formovali koledy? Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - v oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov a národnosti.
U Slovanov sa koledy zväčša chápu ako ľudové piesne spievané pri príležitosti veľkých cirkevných sviatkov napríklad v období VIANOC. Keďže Vianoce sa slávia v rôznych štátoch sveta, najkrajšie vianočné koledy a piesne boli postupne preložené do viacerých jazykov. Medzi takéto najznámejšie skladby patrí TICHÁ NOC, ktorá vznikla v roku 1818 a bola preložená snáď do všetkých jazykov na svete.
Betlehem
Tradíciu betlehemov zaviedol ako prvý svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni, v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedol tiež aj osla a vola. Napodobnením situácie, opísanej v Biblii, chcel František upozorniť spolubratov, ale aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Ježiš Boh narodil. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali aj darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar.
Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Na území Slovenska sa betlehemy, alebo "jasličky“ začali stavať od 13. storočia. Koncom 18. storočia vydal Jozef II. nariadenie, ktorým zakázal stavať v kostoloch betlehemy. Tento úradný zásah, ale znamenal masový rozkvet betlehemov, pretože ľudia ich v zjednodušenej podobe začali stavať doma. Keďže autormi domácich betlehemov boli neškolení rezbári, hovoríme o ľudových betlehemoch.
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných maľovaných postáv a bohatými dekoráciami.
|
|
Srdečne Vás pozývame na vysluhovanie sviatosti zmierenia pred Vianocami
|
|
Bohoslužby počas Vianoc
|
|
Oznamy Rimskokatolíckeho farského úradu sv. Ladislava v Rajci
Úradné hodiny
Pondelok, utorok, štvrtok, piatok 7,00 - 8,30 hod.
Pondelok, streda, štvrtok, piatok 15,00 - 16,15 hod.
Počas prvopiatkového týždňa a v deň rekolekcie je kancelária po sv. omšiach.
Úradné záležitosti sa nevybavujú v nedeľu!!!
Úradné hodiny vám dávajú istotu, že nás na farskom úrade nájdete. Lebo okrem toho sa učí náboženstvo, vybavuje úradná agenda, organizujú sa rôzne akcie vo farnosti...
Možnosť k sviatosti zmierenia je 1/2 hod. pred každou sv. omšou. Počas 1. piatkového týždňa podľa oznamov.
V súrnych prípadoch volať: 0902 895 899
Krst - nahlasuje sa na farskom úrade. Treba priniesť rodný list dieťaťa a čestné prehlásenie krstných rodičov (pokiaľ sú krstení v inej farnosti), že nemajú prekážku. Krstní rodičia od 16. rokov, nesmú žiť v nemanželskom zväzku, musia mať sviatosť birmovania a žiť sviatostným praktickým životom. Krstné poučenie je v sobotu o 8.30 hod. na farskom úrade alebo podľa dohody. Krst sa udeľuje každú 2. a 4. nedeľu počas svätej omše o 11.00 hod. vo farskom kostole, alebo z vážnych príčin v sobotu.
Sviatosť manželstva - nahlasuje sa 3 mesiace vopred. Ak chcú snúbenci prijať chýbajúce sviatosti, tak 6 mesiacov vopred. Treba priniesť zápisnicu zo štátnej matriky (tam treba mať so sebou OP, rodné listy), krstný list (ak bol krst v inej farnosti), mená, adresu a rodné čísla svedkov. Organistu si treba dohodnúť osobne. Vybrať si z ponúk prípravy snúbencov a absovovať ju.
Pohreb - nahlasuje sa na fare. Treba priniesť list o prehliadke mŕtveho, bez ktorého kňaz nemôže pochovať. Organistu a spevákov si treba dohodnúť osobne.
Pomazanie chorých - hlási sa kedykoľvek osobne na farskom úrade alebo telefonicky.
Úmysly sv. omší - sa nahlasujú v sákristii.
|
|
Poďakovanie
Všetkým, či už pánom kaplánom, deťom, mládeži, dospelým, chorým, spevákom, asistencii v kostole, členom speváckych zborov, animátorom, Dcéram kresťanskej lásky, tiež vedeniu a zamestnancom Mesta Rajec, obecných úradov, Katolíckej spojenej školy, gymnázia, základných škôl, materských škôlok, Domova vďaky, firmám, podnikateľom, organizáciám a združeniam, dobrodincom, Ministerstvu kultúry SR, VÚC Žilina a každému, ktorí ste akokoľvek prispeli k duchovnému i spoločenskému dobru našej farnosti touto cestou vyslovujeme úprimné Pán Boh odplať!
Spoločne sa nám podarilo i obnoviť oplotenie farského kostola, dokončiť reštaurátorský výskum fasády farského kostola. V Jaseňovom očaluniť lavice, vymeniť na kaplnke okná. V Ďurčine a vo Veľkej Čiernej obnoviť vitráže. Vo Veľkej Čiernej vymeniť okná na kostole.
Vinšujeme Vám tieto slávne sviatky,
aby Vám dal Pán Boh šťastie,
hojné Božské požehnanie:
Na poli úrodu, v dome príplodu,
na statečku rozmnoženie,
na dietkach potešenie
a Vám všetkým dobrého zdravia upevnenie.
Nech Vám Dobrý Pán Boh žehná aj v Novom roku.
Vyprosujú Vám Vaši kňazi.
P.F. 2017
|
|
Vianočný stromček.
Celý vianočný stromček je symbolom Pána Ježiša.
Zelená farba symbolizuje nádej a večný život.
Sviečky pripomínajú, že Pán Ježiš je svetlom sveta.
Svojím narodením priniesol svetlo pravdy a života všetkým ľuďom.
Pán Ježiš je pre nás stromom života. On nám dáva veľa darov, hlavne svoje telo vo svätom prijímaní, chlieb pre večný život.
Sklenené gule, kolekcie a ostatné ozdoby sú ako ovocie života - skutky - na tomto stromčeku. To znamená, že pre nás kresťanov je celý vianočný stromček symbolom Pána Ježiša a nie iba peknou ozdobou bytu na Vianoce.
Boh i v tomto Novom roku nech vám stojí vždy po boku,
požehnáva, čo vám treba:
pokoj, zdravie, hojnosť chleba!
|
|
Pozývame Vás na živý betlehem na námestí v Rajci
21.XII. 2016 streda o 9:00, 10:00 15:00. 18:00
|
||
Vydavateľ: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rajec, A. Škrábika 41/7,023 56 Rajec,
E-mail: rajec@fara.sk Č.účtu: 76508054 / 0900