Pastiersky list žilinského biskupa na sviatok Svätej rodiny
"Jeho rodičia priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone…” (Lk 12, 2)
Pre Ježišových rodičov, Jozefa a Máriu, bol Pánov zákon svetlom pre ich rodičovské poslanie. My pri odovzdávaní viery deťom často plníme povinnosti, o ktorých píše zákon. Prinesieme ich na krst, zapíšeme ich na vyučovanie náboženstva, potom na prvé sväté prijímanie. Možno iba preto, že to predpisuje zákon alebo sa to tak v rodine vždy robilo. Boh si iste dokáže aj toto použiť pre dobro detí. Ale pozýva vás urobiť pre duchovné dobro vašich detí omnoho viac. Som presvedčený, že ste ochotní toto pozvanie vždy prijímať.
Chcem vám dnes poďakovať za ochotu, ktorú mnohí z vás vlani prejavili pri slávení sviatku Svätej rodiny. Obnovili ste si záväzky, ktoré ste na seba prijali pri krste vášho dieťaťa. Požiadali ste tiež o zasielanie SMS správ s myšlienkou o rodičovstve, aby ste aj takto mohli dozrievať v rodičovskom poslaní. A tak som mnohým z vás mohol aj takouto formou veľmi adresne žehnať a povzbudzovať vás.
Byť dobrým rodičom si vždy vyžadovalo veľké nasadenie a ochotu učiť sa a dozrievať v múdrosti. Každý z nás je synom, alebo dcérou a Božie slovo nás učí, aký je veľmi úzky vzťah medzi rodičovstvom a vzájomným vzťahom rodičov. Lebo "kto si ctí otca..., potešuje matku”, pripomína dnešné Božie slovo z Knihy Sirachovcovej (Sir 3, 7). Niet lepšieho základu pre rodičovské poslanie ako dobrý vzťah medzi samotnými rodičmi. Z pozície dieťaťa to všetci vieme potvrdiť. Z pozície rodiča sa nám to vždy nepodarí naplniť.
Aj keď sú medzi nami mnohí rodičia, ktorí tento najlepší základ už svojim deťom nevedia alebo nemôžu poskytnúť, Božia múdrosť je tu pre vás všetkých, drahí otcovia a mamy. Som však dnes zvlášť vďačný za vás, mamy, ktoré môžete prežívať úprimné potešenie z toho, že vaše dieťa si ctí svojho otca, vášho manžela. Lebo „kto si ctí otca..., potešuje matku” (Sir 3, 7).
Postaviť rodinu na tomto základe pevného a trvalého manželstva je stále mimoriadne náročná úloha. Vedel o tom aj svätý Pavol, ktorý rodinám v prvých kresťanských komunitách napísal: „Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva" (Kol 3, 12-16). A zvlášť pre manželov dodáva: „Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí!" (Kol 3, 18-19).
Niečo z tohto slova mohlo byť v histórii aj nesprávne pochopené. Podriadenie sa ženy, ktoré by bolo ovocím tvrdej panovačnosti muža, nemalo a nikdy nebude mať nič spoločné s týmto posolstvom Božieho slova. Podriadenie, o ktorom píše svätý Pavol je ovocím lásky, ktorou muž miluje svoju manželku. Je to celkom zrejmé aj z ďalšieho Pavlovho listu, ktorý v liste kresťanom do Efezu povzbudzuje manželov: "Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil” (Ef 5, 25-26a).
Až potom nasleduje výzva deťom: "Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi!” (Kol 3, 20). Očakávať dobré ovocie výchovy iba na základe použitia najlepších výchovných metód by bolo naivným očakávaním. Preto chcem dnes povzbudiť vás, drahí rodičia, ktorí sa usilujete dať vašim deťom na prvom mieste svedectvo vašej manželskej jednoty. Buďte v tomto úsilí verní a vytrvalí! To je správny základ pre výchovu vašich detí. Ak bude vo vás bohato prebývať Kristovo slovo, zvládnete toto náročné poslanie a ono bude prinášať potešenie vám a požehnanie vašim deťom.
V tomto roku slávime sto rokov od narodenia veľkého pápeža svätého Jána Pavla II., ktorého vďaka mimoriadnej pozornosti voči rodinám nazývame aj pápežom rodín. Bol to práve on, ktorý v roku 1994 po prvýkrát pozval rodiny z celého sveta do Ríma na Svetové stretnutie rodín. Odvtedy sa táto tradícia opakuje každé tri roky na rôznych miestach sveta a v účasti na stretnutiach pokračujú aj jeho nástupcovia na Petrovom stolci.
V roku 2018 sa toto svetové stretnutie rodín uskutočnilo v Írskom Dubline. Spomínam si, že aj rodiny v mnohých našich farnostiach sa zapojili do duchovnej prípravy. Počas samotného stretnutia v silnej emotívnej atmosfére – za účasti Svätého Otca Františka – odzneli vzácne svedectvá rodín z každého kontinentu. Jedno z týchto svedectiev vypovedal dospelý syn Gyslan spolu so svojimi rodičmi. Rozprával o bolesti, o milosrdenstve a o sile odpustenia v ich rodine, ktorá žije v Burkina Fasso v Západnej Afrike.
Izák Čoki, Gyslanov otec pracoval pre leteckú spoločnosť a po mnohých rokoch si vytvoril vlastnú cestovnú agentúru. Keď išiel na dôchodok, namiesto toho, aby agentúru predal, rozhodol sa prenechať ju najstaršiemu synovi Gyslanovi. No rodinná spoločnosť zbankrotovala. Syn nepovedal nič ani otcovi, ani matke, len odišiel a nik nevedel do akého mesta, do akej krajiny. Pre mamu to bolo veľmi ťažké obdobie plné modlitby a plaču. Nevedela, čo má robiť. Otca trápilo, že rodina je rozbitá. Vnímal, že jednota a harmónia sú pre rodinu veľmi dôležité. Pri pátraní po synovi si s manželkou často pripomínali postoj otca, ktorý v evanjeliovom podobenstve odpustil márnotratnému synovi.
Syn Gyslan si časom uvedomil, ako ublížil svojej rodine a ako ich má stále rád. Rozhodol sa vrátiť domov. Otec Izák spomína, že keď syna uvidel, odpustenie prišlo tak akosi prirodzene. Hovoril: "Odpustenie je to, čo vám pomáha rásť,” a dodáva: "V odpustení je veľká radosť. Väčšia než v tom, keby sme ostali zatrpknutí. Je to oslobodzujúce". A mama Felicita hovorí: "Keď odpustíte, stanete sa slobodným. Odpustenie je veľmi dôležité v živote každej jednej rodiny bez ohľadu na veľkosť chyby, či urážky”.
A syn Gyslan toto svedectvo rodičov doplnil slovami: „Sv. Otec František často pripomína tri dôležité slová pre rodiny: PROSÍM, ĎAKUJEM A PREPÁČ. Viem, aké ťažké je povedať „odpustite". Utiekol som od mojich rodičov, lebo som sa bál ospravedlniť sa. Doprial by som všetkým ľuďom, aby dostali odvahu, povedať prepáč a následne ďakujem. Modlím sa, aby sa rodiny naučili odpúšťať. Nie je to jednoduché, ale je to lepšie, ako zatrpknutosť a strach".
Drahé rodiny, žiť odpustenie a živiť ho modlitbou – to je prvý spôsob posilňovania vášho manželského a rodičovského poslania. Robte to, prosím, každý deň spolu ako manželia, spolu s deťmi i každý osobitne. Druhý spôsob je otvorenosť pre iných v službe, či v modlitbe, aby ste svojím postojom jeden druhému i vašim deťom svedčili o veľkosti Božej lásky. Nikto v tak veľkom poslaní nemôže obstáť sám. V blízkosti každého z nás žije mnoho manželov a rodičov, ktorí potrebujú slovo povzbudenia a možno aj konkrétnu pomoc. A každý z nás takúto pozornosť niekedy potrebuje od iných pre seba. Staňte sa apoštolmi Ježiša Krista pre dobro rodín v tomto svete.
Nech vám k tomu pomáha príklad Svätej nazaretskej rodiny, ale i príklady dnešných rodín, ktoré aj v našich časoch zápasia o svätosť. Na našej diecéznej webovej stránke si môžete pozrieť krátky videozáznam zo svedectva o veľkom odpustení v rodine Izáka a Felicity z Afriky. Okrem neho tam nájdete aj svedectvá ďalších rodín z iných svetadielov, ktoré osobne vyrozprávali Svätému Otcovi Františkovi na Svetovom stretnutí rodín v Dubline.
Keďže príklady priťahujú, pozývam vás urobiť si dnes spoločné rodinné popoludnie pri týchto živých svedectvách. Nech povzbudia aj vás. Verím, že všetci túžite byť dobrými manželmi a dobrými rodičmi. A som si istý, že Pôvodca Života, ktorý prišiel na tento svet cestou ľudskej rodiny, vás bude posilňovať.
Slovami apoštola národov – svätého Pavla – prosím za vás: „Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte, alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi" (Kol 3, 16-17).
S láskou vám všetkým žehnám.
Váš biskup + Tomáš
|