Farnosť Rajec

 

 

 

Roku 1858 sa Nepoškvrnená Panna Mária zjavila Bernadete Soubirousovej v jaskyni zvanej Massabielle pri Lurdoch vo Francúzsku. Prostredníctvom tohto jednoduchého dievčaťa volá Mária hriešnikov, aby sa obrátili, a v Cirkvi vzbudzuje veľkú horlivosť v modlitbe a v láske k blížnemu, ktorá sa prejavuje osobitnou starostlivosťou o chorých..

 

 

 ...Liturgický kalendár na tento deň

 

 

 

 

 

MODLIME SA:
Milosrdný Otče,
s radosťou slávime pamiatku Panny Márie,
nepoškvrnenej matky tvojho Syna,
a prosíme ťa, na jej orodovanie
pomôž nám slabým odvrátiť sa od hriechov,
konať pokánie a žiť novým životom.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov.
Amen

 

 

 

Panna Mária Lurdská,
pozri na toľkých našich bratov a sestry,
ktorí sa utiekajú k tebe a prosia ťa o pomoc.
Vypros im prosíme, najmä uzdravenie duše,
úľavu v bolestiach a milosť, aby svojím utrpením
boli osožní pre Cirkev a pomáhali zachraňovať
hriešnikov a neveriacich.

Mária, uzdravenie chorých, daj,

nech všetci spoznajú,
že ani v chorobe, ani v utrpení nie sú sami,
ale zostávajú v spojení s Kristom,

tvojím milovaným Synom,
ktorý žije a kraľuje na veky vekov.
Amen.

 

 

 

 

 

Takto znie motto posolstva pápeža Františka k tohtoročnému Svetovému dňu chorých, ktorý sa slávi v deň liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej, 11. februára.

 

29. svetový deň chorých 11. februára 2021, Pamätný deň Panny Márie v Lurdoch, je dobrou príležitosťou na oslavu chorých a tých, ktorí im pomáhajú v nemocniciach a domovoch dôchodcov alebo v lone ich rodín a komunít. Mám na mysli najmä všetkých ľudí na celom svete, ktorí trpia následkami pandémie koronavírusov. Ubezpečujem všetkých, najmä chudobných a vylúčených, o svojej duchovnej blízkosti a láskyplnej starostlivosti o Cirkev.

 

V piatich bodoch pápež František približuje tému posolstva: „Len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia (Mt 23,8). Vzťah dôvery je základom starostlivosti o chorých“. Vysvetľuje, že pri výbere témy sa inšpiroval evanjeliovým úryvkom, kde Ježiš kritizuje pokrytectvo tých, ktorí hovoria, ale nekonajú (porov. Mt 23,1-12).

 

„Ak sa viera zredukuje na neplodné slovné cvičenia, bez osobného ponoru do príbehu a potrieb blížneho, potom sa vytratí integrita vyznávanej viery s prežívanou skutočnosťou,“ poznamenáva pápež František. Ukazuje, ako Ježiš čelí tomuto pokrytectvu ponúknutím „opačného modelu správania“ v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi: zastaviť sa, načúvať, nadviazať osobný vzťah, vcítiť sa do človeka a starostlivo sa ho ujať (porov. Lk 10,30-35).

 

„Skúsenosť choroby nám dáva pocítiť našu zraniteľnosť, a zároveň vrodenú potrebu druhého človeka“, pripomína pápež. Pri chorobe „jasne zakusujeme ako závisíme na Bohu“ ako jeho stvorenia. A s otázkou o zmysle sa vo viere obraciame k Bohu, nanovo hľadajúc životný smer.

 

V tejto súvislosti pápež František reflektuje biblickú postavu Jóba. Ten práve uprostred svojej maximálnej krehkosti, keď v opustenosti a nepochopení druhými „odmieta každé pokrytectvo a volí si cestu úprimnosti voči Bohu i voči iným“, dostáva vo svojom výkriku k Bohu odpoveď, ktorá „mu potvrdzuje, že jeho utrpenie nie je trestom či káraním, a nie je ani stavom vzdialenosti od Boha či znakom jeho ľahostajnosti.“

 

Svätý Otec si všíma, ako súčasná pandémia odhalila mnohé nedostatky zdravotníckych systémov v pomoci chorým, no zároveň zvýraznila aj „obetavosť a veľkodušnosť zdravotníkov, dobrovoľníkov, iných pracovníkov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, ktorí s profesionalitou, sebazaprením, zmyslom pre zodpovednosť a s láskou k blížnemu pomohli, starali sa, utešovali a slúžili mnohým chorým a ich rodinám.“

 

Pápež v posolstve kladie dôraz na vzťahový rozmer, na ktorom spočíva holistický liečebný prístup k chorému. Ide tu podľa jeho slov o vytvorenie puta dôvery, „spojenectva založeného na dôvere a vzájomnej úcte, úprimnosti a ochote, aby sa tak prekonala každá defenzívna bariéra, dala sa do centra dôstojnosť chorého, dbalo sa o profesionalitu zdravotníkov a udržiavali sa dobré vzťahy s rodinami pacientov“.

 

Takýto vzťah s chorým človekom má svoj „nevyčerpateľný zdroj motivácie a sily v Kristovej láske“, pripomína Svätý Otec a poukazuje na príklady v evanjeliu, kde „Ježišove uzdravenia nie sú magické gestá, ale sú vždy plodom stretnutia, medziosobného vzťahu“. Vtedy Boh uzdravuje chorého cez jeho vieru slovami Ježiša: „Tvoja viera ťa zachránila“.

 

Na záver posolstva k 29. svetovému dňu chorých pápež František poznamenáva, že „spoločnosť je o to ľudskejšia, o čo viac sa vie postarať o svojich krehkých a trpiacich členov“. A napokon Svätý Otec zveruje všetkých chorých, a tých, čo sú im po boku, Márii ako „Matke milosrdenstva“ a „Uzdraveniu chorých“:

 

Svetový deň chorých ustanovil sv. Ján Pavol II. v roku 1992. Ako napísal v ustanovujúcom apoštolskom liste, tento deň je „osobitným časom modlitby a delenia sa, obetovania utrpenia pre dobro Cirkvi a pripomína každému, aby videl vo svojom chorom bratovi či sestre tvár Krista, ktorý svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním vykonal spásu ľudstva“.