Farnosť Rajec

na Slovensku sa v tomto roku nebudú sláviť veľkonočné obrady verejným spôsobom. Preto všetkých veriacich povzbudzujeme sledovať liturgické obrady Veľkonočného Trojdnia ako aj ďalšie pobožnosti a duchovné aktivity prostredníctvom katolíckej televízie Lux, katolíckeho rádia Lumen, alebo rôznych farských a internetových prenosov. Prosíme vás, sledujte ich spôsobom, akoby ste na nich boli osobne prítomní so všetkou zbožnosťou a sústredenosťou. Zároveň vám predkladáme texty domácej liturgie. Jej cieľom je napomôcť zbožnému prežitiu tohtoročných Veľkonočných sviatkov v našich domácnostiach. Môže sa ich pomodliť rodina, ale aj jednotlivec.

Pošlite tieto texty aj vašim susedom a známym.

 

 

Sväté písmo dosvedčuje, že prví kresťania sa stretávali v súkromných domoch. Apoštol Pavol v úvode svojho listu Filemonovi pozdravuje aj cirkev, "ktorá je v tvojom dome" (porov. Flm 1). Podľa Skutkov apoštolov dom Lýdie sa stal centrom kresťanského spoločenstva vo Filipách (porov. Sk 16, 12 - 15). Keďže kresťanstvo sa prvé tri storočia nemohlo slobodne šíriť a budovať chrámy, domáce cirkvi sa stali:

1. Miestom modlitby a slávenia Eucharistie;

2. Ohniskami viery, kde sa ohlasovalo evanjelium a uskutočňovala kresťanská výchova;

3. Sociálnym prostredím, kde sa stretávali veriaci a vzájomne si pomáhali;

4. Príbytkom pre ohlasovateľov evanjelia;

5. Základom a vzorom pre budúce farnosti a spoločenstvá.

Usilujme sa, aby aj naše rodiny boli takýmito ohniskami živej viery a modlitby, školou vzájomnej lásky a kresťanských čností.

 

V rodine, ktorú možno nazvať domácou cirkvou, majú byť rodičia slovom a príkladom prvými hlásateľmi viery pre svoje deti a majú pestovať povolanie vlastné každému z nich a s osobitnou starostlivosťou duchovné povolanie. (II. vatikánsky koncil, Lumen gentium, 11. bod)

 

Duch Svätý, ktorý sa vylieva pri slávení sviatostí, je živým prameňom a nevyčerpateľným pokrmom nadprirodzeného spoločenstva, ktoré veriacich zhromažďuje a spája s Kristom a medzi sebou v jednote Božej Cirkvi. Kresťanská rodina zjavuje a uskutočňuje cirkevné spoločenstvo, preto ju možno a treba nazývať "domácou cirkvou". (Ján Pavol II., Familaris consortio, 21. bod)

Všetci by sme mali byť schopní povedať, na základe toho, čo sme prežili v našich rodinách: "Spoznali sme lásku, akú má Boh k nám" (1 Jn 4, 16). Len vychádzajúc z tejto skúsenosti bude môcť pastorácia rodín dosiahnuť, aby boli rodiny zároveň domácimi cirkvami i evanjelizačným kvasom v spoločnosti. (František, Amoris laetitia, 290. bod)

 

Milí bratia a sestry, pobožnosť krížovej cesty je naším sprevádzaním Pána Ježiša na jeho poslednej ceste životom. Prečo chceme uvažovať nad zosmiešneným a poníženým človekom, ktorý je zbavený každej dôstojnosti? Z toho dôvodu, že tento človek je zároveň Boží Syn. Pociťujeme niečo pre nás až nepochopiteľné. Prečo Boh, o ktorom veríme, že je večný, všemohúci a nesmrteľný, sa vydal do rúk človeka? Z akého dôvodu? Lebo nám ukazuje, že pokorenie a pošliapanie, ba dokonca kríž a hrob, nie sú poslednou kapitolou Boha, ale ani človeka. Ježiš Kristus prináša svetlo vzkriesenia a slávy. Jednotlivé zastavenie jeho krížovej cesty sú pre nás školou Božích postojov, ale aj nastaveným zrkadlom pre človeka. Pane Ježišu, aj teraz nám hovoríš: „Poď za mnou“. A tak vykročme spolu s Kristom na túto krížovú cestu.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ (Mt 26, 36 – 39)

 

V Getsemanskej záhrade nám je Pán Ježiš ako človek mimoriadne blízko. Aj na neho doľahli smútok a úzkosť. A ako každý trpiaci aj on prosí svojich najbližších, aby mu zostali nablízku. Utrpenie v rôznych podobách, od zraňujúcich poznámok cez neúspechy až po zákerné choroby a rozpady vzťahov, je súčasťou nášho života. Pane Ježišu, prosíme ťa, nauč nás, aby sme boli súcitní s druhými, aby sme potešovali druhých v ich trápeniach.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“ A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. (Mt 26, 47 - 50. 56b)

 

Pozdrav a bozk sú prejavmi ľudskej blízkosti. V tomto zastavení sa však blízkosť zmenila na zradu. Pane Ježišu, ty nám dávaš príklad, že napriek utrženým ranám a podrazom, nemáme prestať veriť, dúfať, milovať a odpúšťať. Odpusť nám, že neraz máme pokušenie utiecť aj pred tebou, ktorý si Láska a Milosrdenstvo.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: „Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«“ Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“ Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“ Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ (Mt 26, 57. 59 - 64)

 

Židovská veľrada bola najvyššou náboženskou inštitúciou v krajine. Teraz jej členovia sa zhromaždili, aby posúdili správanie Božieho Syna. Sme svedkami nespravodlivosti a odsúdenia nevinného. Pane Ježišu, koľkokrát aj my posudzujeme veľmi rýchlo druhých, vyslovuje o nich nepravdivé slová, vynášame nesprávne úsudky. Ďakujeme ti za nevinných, ktorým sme ukrivdili, vyriekli urážku a oni sa nám nepomstili, ale priniesli to ako obetu na Tvoj oltár. Pomáhaj nám nasledovať ich príklad.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.“ Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“ O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“ Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal. (Mt 26, 69 - 75)

 

Apoštol Peter veľmi rýchlo vyhodnotil situáciu a dôsledky, ktoré by mu spôsobil fakt, že sa pozná s Kristom. Preto odpovedá: „Nepoznám toho človeka.“ Pane Ježišu, odpusť nám, keď sme po počiatočnej horlivosti zanechali dobrý život, lebo sme sa báli reakcie okolia, keď sme nevydržali v našich dobrých predsavzatiach. Prosíme a dúfame, že aj od nás príjmeš, ako si prijal Petrovu ľútosť a vyznanie: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem.“

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (Mt 27, 24 - 26)

 

Na prvý pohľad mocný a sebavedomý Pilát je v skutočnosti slabý a servilný. Bojí sa reakcie zástupu pred ním a cisára z Ríma. Prečo by mal kvôli síce nevinnému ale neznámemu mužovi bez vplyvu a moci prísť o pohodlný život? Stačí urobiť teatrálne gesto umytia rúk a zbaviť sa zodpovednosti. Pane Ježišu, odpusť nám, keď si nevšímame druhého človeka, keď zamlčíme pravdu alebo nájdeme množstvo výhovoriek a to všetko kvôli našej zbabelosti, pohodliu a vypočítavosti. Keď každú nedeľu recitujeme pri svätej omši „trpel za vlády Poncia Piláta“, nech je to pre nás napomenutím.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. (Mt 27, 27 - 30)

 

Dejiny nám ukazujú, že ľudská zloba nachádza vždy nové prostriedky a moderné formy poníženia ľudskej dôstojnosti. V časoch Ježiša Krista to bolo bičovanie a ukrižovanie, v našej dobe pribudli koncentračné tábory, obchodovanie s ľuďmi, vykorisťovanie zamestnancov, zneužívanie detí. Zdalo by sa, že nás sa z toho nič netýka. Pane Ježišu, odpusť nám všetky tie drobné posmechy, narážky na adresu druhých ľudí, ako vyzerajú, ako sa obliekajú, akí sú trápni... To všetko sa rodí už v našom srdci a rastie ako burina až zamorí celé naše srdce. Prosíme ťa o silu, aby sme vo svojom okolí nesiali tento kúkoľ.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (Mt 27, 31)

 

Rímski vojaci na Kristove ramená priviazali kus dreveného trámu. Boží Syn s námahou kráčal smerom za hradby mesta, kde sa týčilo skalné bralo Kalvárie. Poháňali ho vojaci a miestami padol. Tradícia hovorí o troch jeho pádoch. Pane Ježišu, ty nám hovoríš: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mk 8, 34) Daj nám silu, nasledovať ťa tým, že prijímame na seba každodenné povinnosti, že dodržíme dané slovo, že splníme zverené povinnosti, že sa budeme poctivo učiť a pracovať.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. (Mt 27, 32)

 

Šimon sa vracal z poľa, kde asi strávil hodiny v práci. Náhodne prechádzal okolo zástupu, keď v tom ho vojaci schmatli a prinútili ho niesť kríž. Keď je človek v núdzi, nepýta sa na pohnútky toho, kto mu pomáha, ale je vďačný za jeho pomoc. Pane Ježišu, ústami apoštola Pavla od nás žiadaš: „Neste si navzájom bremená“ (Gal 6, 2) a sám si túto pomoc prijal. Pane Ježišu, ďakujeme ti za „Šimonov dnešných čias.“ Odmeň námahu lekárov, zdravotníkov, záchranárov, hasičov, policajtov, zamestnancov v obchodoch a službách a všetkých, ktorí v tieto dni pomáhajú, ktorí sa nepýtajú, kto im preplatí nadčasy a nahradí straty.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

(Lk 23, 27 - 28)

 

V to piatkové ráno sa ženy v Jeruzaleme nehanbili za svoje slzy súcitu a ľudskej blízkosti. Náš svet je až príliš hrubý, učí nás pravidlo ostrých lakťov, hovorí, že prežije len najsilnejší jedinec, že nesmieme ukázať naše slabé miesta. Naša spoločnosť potrebuje jemnosť, blízkosť, pohladenie e útechu. Sú to krásne city, ktoré nám hovoria, že ešte stále sme ľuďmi. Pri tomto zastavení pamätajme na mnohé mamy, ktoré sa trápia pre svoje deti, na manželky, ktoré potajomky plačú kvôli svojím manželom... Nech ich slzy vyprosia milosť obrátenia. Modlime sa za všetky ženy, manželky a matky na našom milovanom Slovensku.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ (Lk 23, 33 - 35)

 

Nie na vrchu Tábor medzi svojimi učeníkmi, ale na vrchu Kalvárie medzi zločinami nám Kristus odhaľuje svoju slávu. Boh sa necháva ľuďmi pribiť na kríž. Boh sa nezmocňuje tohto sveta armádou ani peniazmi. Kristus vládne tým, že priťahuje láskou, ako sám hovorí: „Až budem vydzvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12, 32)

Máme v našich domácnostiach kríž? Nie, to nie je ozdoba, ale pamätajme: Kríž je pravá tvár Božej lásky. Pane Ježišu, ty nás z kríža učíš milovať. Daj nám silu, aby sme boli tvojimi učenlivými žiakmi.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 39 - 43)

 

V utrpení človek zvyčajne myslí viac na seba, rozpráva o sebe a o svojej bolesti. Pri tomto zastavení máme Ježiša v utrpení, ktorý však zabúda na seba a myslí na druhých. K tomu pozýva aj nás. Obaja lotri sa obracajú priamo na Krista, ale rozdielnym spôsobom. Z jednej strany zaznieva rúhanie, z druhej strany ľútosť. Nekajúci lotor sa dožaduje záchrany. Kajúci lotor žiada od Krista Božie kráľovstvo. Pane Ježišu, v modlitbe Otčenáš, ktorú si nás naučil a ktorú sa denne aj viackrát modlíme, prosíme o tvoje kráľovstvo. Kto prosí „príď kráľovstvo tvoje“, ten prijíma Božiu vôľu ako meradlo a najvyššiu hodnotu svojho života. Nechceme zabúdať na tento náš záväzok.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19, 25 - 27)

 

Dve postavy pod Ježišovým krížom – matku a milovaného učeníka nespája biologické, ale duchovné puto matky a syna. Milovaný učeník prijal Ježišovu matku za svoju duchovnú matku. Tým napĺňa Kristov závet z kríža. Mária sa stáva matkou všetkých Ježišových učeníkov. Pane Ježišu, pod tvojím krížom vyznávame, že aj my sa chceme usilovať žiť v tomto svete ako tvoji milovaní učeníci, tzn. učeníci, v ktorých budeš mať zaľúbenie. Mária, ty Ježišova a naša matka, v týchto dňoch a týždňoch buď posilou zvlášť pre tých, ktorí pamätajú na starých a opustených a starajú sa o nich.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

  13. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. (Lk 23, 44 - 46)

 

Boží Syn počas celého svojho života plnil vôľu nebeského Otca. Na kríži mu odovzdal svojho ducha. Pane Ježišu, kiežby sme sa aj my usilovali, aby sme každým dychom nášho života oslavovali nebeského Otca. Máme obavu a možno aj strach, keď príde chvíľa nášho odchodu z tohto sveta. Už teraz preto prosíme, aby si nám dal milosť, aby aj naše posledné slová boli ako tie tvoje.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

K: Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.

V: Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

(Lk 23, 50 - 53)

 

Kristovo mŕtve telo pochovali. Boží Syn, ktorý ešte aj z kríža učil, teraz stíchol a prikryl ho hrob. Zdá sa, že je všetkému koniec. Avšak Boh ide za všetky ľudské možnosti, za všetky ľudské nádeje a predstavy.

Pane Ježišu, ty nás povzbudzuješ slovami „Ja som vzkriesenie a život. Pozývaš nás pozerať sa za horizonty tohto života. Keď premýšľame nad celým svojím životom, vždy pamätajme aj na dôsledky pre našu večnosť.

K: Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

V: Aj nad dušami v očistci.

 

Pri pobožnosti krížovej cesty si uvedomujeme, že nerozjímame len utrpení Božieho Syna, ale v jeho osobe vidíme utrpenie sveta, ba každého jedného z nás, všetky tie naše menšie i väčšie bolesti tela a zranenia duše. Prosíme ťa, Pane, pomôž nám, aby sme sa na svoj život pozerali tvojmi očami. Amen.

K: Na úmysel sv. Otca

V: Otče náš, … Zdravas, …

 

K: Pane Ježišu Kriste, vypočuj modlitby sv. Otca, pápeža Františka, aby dosiahol všetko o čo prosí v

Tvojom mene od Nebeského Otca, lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov

V: Amen.

 

 

 

Počas Ježišovho verejného účinkovania sa v žiadnom evanjeliovom príbehu už nespomína prítomnosť jeho pestúna svätého Jozefa. Z toho sa usudzuje, že v tom čase už svätý Jozef nežil. Ako deti nesú v dospelos­ti vo svojom srdci spomienku na svojich rodičov, môžeme predpokladať, že aj Pán Ježiš si zachoval pečať svojho pozemského otca o to viac, keď ho na krížovej ceste doprevádzala jeho matka Mária, Jozefova manžel­ka. Na Kalváriu v srdciach týchto dvoch osôb vystúpil aj tento tichý muž. V pohľade na Ježišovu krížovú cestu chceme rozjímať aj nad životnou cestou, ktorou prešiel tento spravodlivý muž - Jozef z Nazareta.

 

Keď Pán Ježiš prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge, jeho rodáci sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn?" (Mt 13, 55) Pre Nazaretčanov bol Ježišov božský pô­vod neprijateľný. Hneď ho odsúdili. Bol pre nich iba tesárov syn. Teraz pri výsluchu Pilát vyslovil odsúdenie na smrť. Aj nám hrozí, že si Ježiša vloží­me do našich vopred pripravených schém. A keď im nevyhovuje, tak ho odsúdime. Jozef nekládol podmienky Bohu, neodsúdil Máriu, ale prijal pozvanie, ku ktorému ho Boh prostredníctvom anjela pozval. Učme sa aj my tejto čnosti - neodsúdiť, ale prijať.

 

Pán Ježiš vzal kríž na svoje plecia. Verne napĺňa poslanie, pre kto­ré prišiel na svet. Evanjelista Matúš pri Jozefovi viackrát používa slo­vo „vziať". Jozef si vzal Máriu za svoju manželku. Pred prenasledovaním Herodesa Jozef vzal svoju manželku a dieťa a utiekol do Egypta, aby po Herodesovej smrti znova vzal manželku a dieťa a vrátil sa do Izraela a usadil sa v galilejskom Nazarete. Toto slovo „vziať" charakterizuje Jozefa ako človeka, ktorý dokáže prijať na seba zodpovednosť a stotožniť sa s poslaním, ktoré mu je určené. Vyprosujme si milosť vernosti v poslaní, ktoré nám Boh zveril.

 

Pán Ježiš pod ťarchou kríža padá na zem, ale opäť vstáva a pokraču­je ďalej verný svojmu poslaniu. Duchovne sa prenesme do príbehu jeho narodenia. Jozef prichádza s Máriou do Betlehema, kde hľadá nocľah pre svoju manželku, ktorej nadišiel čas pôrodu. Nevzdáva sa a napokon na­chádza maštaľ. Vznešený Boh si volí tie najbiednejšie podmienky, ako teraz všemocný Pán a Boh padá pod krížom, aby opäť vstal. Z lásky k člo­veku. Čo ty robíš z lásky k Bohu?

 

Matka Mária sprevádzala svojho Syna. Takým bol aj jej manžel Jozef. Vždy pri nej a jej synovi verne stál. Pri narodení, pri obetovaní Ježiša a pri jeho nájdení v chráme Jozef stojí po boku Márie. Preto môžeme po­vedať, že pri tomto stretnutí syna s matkou bol v ich srdciach prítomný aj tento verný a pokorný strážca Svätej rodiny. Buďme ľuďmi, o ktorých sa môžu druhí oprieť a na ktorých sa môže spoľahnúť aj samotný Boh. Prosme za manželov a otcov, aby verne zastávali svoje miesto v manžel­stvách a rodinách.

 

Ježiš na krížovej ceste prijal Šimonovu pomoc. Túto pomoc prijal od prvých okamihov svojej pozemskej existencie aj z rúk svätého Jozefa. Môžeme si predstaviť, ako Jozef učil Ježiša prvé modlitby, rozprával mu príbehy vlastného národa, učil ho sláviť náboženské sviatky a vysvetľo­val Božie prikázania. Každú sobotu kráčali uličkami Nazareta do tamo­jšej synagógy. Pomáhajme aj my druhým na ich ceste životom a to aj na ich ceste viery.

 

Na postave Veroniky si uvedomujeme vzácny dar: ochotu slúžiť. V danej chvíli spoznala, čím môže pomôcť a urobila to. Vidíme to aj na postave svätého Jozefa. Spoznal, že svojimi darmi sa môže stať súčasťou Božích plánov. Ježišovi odovzdal dar práce aj zbožnosti. Neraz prosíme o dar múdrosti, sily, poznania, ale nezabúdajme prosiť aj o dar ochotnej služby. Je veľmi potrebný.

 

Na Ježišovej krížovej ceste vyniká jeho poslušnosť Otcovejvôli. Všimnime si aj cestu Jozefa, jeho starostlivého pozemského otca, ktorý s tichosťou poslúcha Boží hlas. Evanjelistovi Matúšovi záležalo na tom, aby nám Jozefa predstavil ako toho, ktorý do bodky vyplnil Božiu vôľu, a tak slúžil dôstojne ako otec Božiemu Synovi. Pri Jozefovi hovoríme o „abrahámovskej" poslušnosti, lebo s týmto starozákonným patriar­chom má viacero spoločných vlastností. Zamerajme sa na tento obraz Jozefa, keď o sebe tvrdíme, že chceme žiť podľa Svätého písma.

 

Vidíme bolesť žien, ktoré plačú nad Ježišom Kristom. Evanjelista Lukáš uvádza, že keď sa 12 ročný Ježiš stratil v chráme, matka Mária mu povedala: „Tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali." (Lk 2, 48). Jozef je ozna­čený výrazom „tvoj otec" a hovorí sa o bolesti pri hľadaní, tzn. máme do­jemný obraz starostlivého Jozefovho otcovstva. Nech nám nechýba jem­nosť, citlivosť a spolucítenie v prístupe k druhým.

 

V živote prichádzajú do nášho života kríže - náročné situácie. Ježiš a pred tým aj svätý Jozef nám ukazuje spôsob, ako prijímať ťažké situá­cie: útek do Egypta, návrat s obavami do rodnej krajiny, starosť so zabez­pečením živobytia. Niekedy sa pýtame, k čomu sú dobré kríže, ktoré nás v živote postretnú. Je to príležitosť zošľachtiť ducha a ešte viac sa priblí­žiť k Bohu.

 

Keď Pána Ježiša zbavili šiat, potupili jeho dôstojnosť. Ľudia veľakrát v dejinách potupili Božieho Syna a jeho sväté meno. Svätý Jozef dostal od Boha úlohu oznámiť meno narodeného dieťaťa - dáš mu meno Ježiš. Je to jediný raz, čo Sväté písmo hovorí o Jozefovi, že má vyrieknuť nejaké slovo. A on vyriekne „Ježiš", čo v preklade znamená „Boh je spása". Nkdy svojím životom nezbavujme Krista jeho dôstojnosti, ale nech Boží Syn nech je aj našou spásou.

 

Evanjelista Ján hovorí: „Boh tak miloval svet, že poslal svojho Syna..."

Teraz mu tento svet prebíja klincami ruky a nohy. Boží Syn prechádza „nocou" ľudskej zloby. Keď Svätá rodina utekala pred kráľom Herodesom, evanjelista Matúš píše, že Jozef „vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta." (Mt 2, 14) Ten výraz „za noci" má hlbokú symboliku. Jozef plní Božiu vôľu nielen „vo dne", keď je všetko viditeľné a predví­dateľné, ale robí to aj „za noci", pričom vieme, že „noc" a „temnota" sú v Biblii často symbolom neistoty a strachu. Vyprosujme si milosť dôvery v Boha aj vtedy, keď príde do nášho života noc a temnota.

 

Pán Ježiš odovzdal svoj život svojmu nebeskému Otcovi. Niekoľko rokov predtým tak urobil Jozef, keďže sa nespomína počas Ježišovho verejného účinkovania. Máme pred sebou obraz Jozefa - patróna dob­rej smrti, lebo zomiera v blízkosti dvoch najmilovanejších osôb - svojej manželky Márie, ktorú vždy verne a čisto miloval a „svojho" Syna, o ktoré­ho sa so všetkou láskou otca staral. Vyprosujme si aj my pokojnú a zbož­nú hodinu smrti. Nech vtedy stoja pri nás Ježiš, Mária a Jozef.

 

Možno teraz máme pred očami Ježišovu matku, s akým pohnutím a bolesťou berie do náručia mŕtve telo svojho Syna. Duchovne sa vráť­me do Ježišovho detstva, keď Jozef s chvením a radosťou jemne vzal do svojich rúk narodené dieťa. Potom oznámil jeho meno a priniesol ho v náručí s Máriou do chrámu. Prežívajme radosti i bolesti nášho života v poslušnosti Božej vôli.

 

Drevo jasieľ je predzvesťou dreva kríža a zavinutie do plienok sa stalo predobrazom zavinutia Ježišovho mŕtveho tela do plachiet a uloženia do hrobu. Simeon pri obetovaní hovorí o Kristovi ako o znamení, ktoré­mu budú protirečiť, a jeho matke predpovedá meč bolesti, ktorý prenik­ne jej dušu. Je to odkaz na Ježišovo umučenie a smrť. Svätý Jozef počul tieto slová, ktoré Simeon vyriekol, spolu so svojou manželkou ich preží­val a bol jej oporou až do konca svojej pozemskej púte. Aj dnes mnohí protirečia Kristovi, odmietajú ho, ba až potupujú. Verme, že Božia láska a láska k Bohu je silnejšia ako smrť i hrob.

 

Svätý Otec František hovorí: „Svätý Jozef urobil zo svojho života dob­rovoľné obetovanie sa v láske vloženej do služby Mesiášovi. A preto bol kresťanským ľudom vždy milovaný. V ňom Ježiš videl nežnosť Boha, tú, ktorá nám dáva akceptovať našu slabosť, prostredníctvom ktorej sa zväčša uskutočňujú Božie plány. Boh nás totiž neodsudzuje, ale prijíma nás, objíma, podopiera nás a odpúšťa nám" Nech si aj touto pobožnos­ťou krížovej cesty viac uvedomujeme, že Boh nás miluje, nech precítime jeho objatie a nežnosť. Amen.

 

 

(krátka, no možno bude trvať dlhšie ako zvyčajne)

 

Nech sa nevzďaľuje kniha tohoto zákona od tvojich úst! (Joz 1, 8a)

Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní pred tebou a či nie! (Nm 11, 23c)

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Oznámili ti, človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: iba zachovávať prá­vo, milovať milosrdenstvo a pokorne chodiť so svojím Bohom. (Mich 6, 8)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. (Mt 11, 29)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Som ako zázrak pre mnohých a ty mi mocne pomáhaš. (Ž 71,7)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach. (Ex 32, 12)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

(Ž 100, 2)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár. (Ž 27, 8)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. (Iz 50, 7)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. (Oz 6, 6)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Je azda Pánova ruka prislabá? (Nm 11, 23)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Nosíš srdce, aké patrí iba Bohu. (Ez 28, 6)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, v tvojich rukách je môj osud. (Ž 16, 5)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. (2 Pt 1,17)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené! (Jób 1,21)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti - Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

(Ž 17, 15)

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - Aj nad dušami v očistci.

 

Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! (Dt 4, 9)

 

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

V: V dnešný večer sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme si pripomenuli pamiatku Pánovej večere. Ako Pán Ježiš vytvoril spoločenstvo so svojimi apoštolmi, aj my chceme vytvoriť spoločenstvo jeho učeníkov, bratov a sestier, ktorých spája Kristova láska.

 

V: Pane, najskôr ťa vo chvíli ticha prosíme o odpustenie našich previnení. Zhliadni vo svojom milosrdenstve na nás a odpusť nám naše viny.

 

 

V: Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja.

    (Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

V: Pane Ježišu, pozri na nás tu zhromaždených, veríme a vyznávame, že si s nami, ako si bol so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri. Ty vidíš naše dobré úmysly a predsavzatia, daj, aby sme medzi sebou a s druhými žili vo svornosti, radosti a láske.

 

 

V: Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.

V: Láska Kristova nás zhromažďuje k stolu.
V ňom sa všetci tešme, radujme sa spolu.
Vrúcne ctime Boha, nech je puto tuhšie.
Milujme sa bratsky z otvorenej duše.

 

V: Keď nás teda láska spája pri oltári,
Hľaďme, by nás nikdy nedelili sváry.
Nech sa od nás vzdialia nezhody a spory,

Medzi nami Kristus večné bratstvo tvorí.

 

V: Kriste, Bože, daj nám s blaženými raja,
Obdivovať krásu tvojho obličaja.
Ty, náš nesmierny zdroj čistej blaženosti,
ktorá klíči v čase, zreje vo večnosti. Amen.

 

 

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša(Mt 26, 17 – 19. 26 – 29)

V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: "Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?" On povedal: "Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka." Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka... Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: "Vezmite a jedzte: toto je moje telo." Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: "Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca."

V: Počuli sme slovo Pánovo.

 

V: V predvečer svojho umučenia Pán Ježiš pozval k stolu len úzky okruh svojich dvanástich apoštolov na rozlúčkovú večeru. Počas nej nám Boží Syn odovzdal sviatosť svojho Tela a Krvi a s ňou spojenú sviatosť kňazstva. V týchto dňoch sa nemôžeme zúčastňovať bohoslužieb v našich chrámoch. Nezabúdajme však na adoráciu Sviatosti Oltárnej, lebo ona pripravuje naše srdcia a zapaľuje ich túžbou po Kristovi. V dnešný večer ďakujme Kristovi za našich kňazov a pomodlime sa za nich. Ježiš pri Poslednej večeri urobil ešte jeden zvláštny úkon, ktorý spomína iba evanjelista Ján. Umyl svojim učeníkom nohy. Toto gesto vyjadruje Ježišovo úplné sebadarovanie a lásku, ktorou obetuje seba samého za spásu sveta. Je to príklad pre učeníkov, aby sa navzájom milovali, ako Ježiš miloval ich. Vystihujú to aj jeho slová, ktorými učeníkom vysvetlil svoje konanie: "Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám." (Jn 13, 14 - 15) Preukazujme si v našich domácnostiach skutky lásky podľa príkladu, ktorý nám zanechal Boží Syn.

V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime jeden desiatok z ruženca svetla: Ježiš, ktorý nám dal seba samého za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti.(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)

 

V: Pane Ježišu, prítomný v Oltárnej sviatosti v bohostánkoch našich kostolov, ale i v tomto našom spoločenstve. Pripomíname si večer, keď si nám odovzdal vzácny dar sviatosti Oltárnej, sviatosti kňazstva a príkaz lásky. Vypočuj naše pokorné prosby. Obdaruj nás v týchto dňoch trpezlivosťou a úctivosťou. Posilni našu dôveru, že si s nami a neopúšťaš nás. Sprevádzaj svojim požehnaním všetkých, ktorí vynakladajú osobitné úsilie pre ochranu nášho zdravia. Ochráň ich aj nás pred nebezpečenstvami, ktoré ohrozujú telo i dušu. Daj nám silu, aby sme vytrvali v konaní dobra, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

 

 

S: Buď pochválená a zvelebená Najsvätejšia sviatosť Oltárna. (3x zopakovať)

 

 

(Meno) Žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

 

V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že Márii, Matke Cirkvi, zveríme našu rodinu, našu farnosť, našu vlasť i celé ľudstvo, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach.

S: Zdravas Mária...

V: Panna Mária, Uzdravenie chorých.

V: Panna Mária, Pomocnica kresťanov.

V: Dobrorečme Pánovi.

 

 

 

V: V dnešné popoludnie sa schádzame v našej domácnosti okolo kríža, aby sme si pripomenuli pamiatku Pánovho umučenia. Na vrchu Kalvárie nám Kristus odhaľuje svoju nekonečnú lásku. Boh sa necháva ľuďmi pribiť na kríž. Boh sa nezmocňuje tohto sveta armádou ani peniazmi. Kristus vládne tým, že nás priťahuje láskou.

 

V: Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad,

aby ste kráčali v jeho šľapajach.

 

 

V: Keď mu zlorečili, on nezlorečil,
keď trpel, nevyhrážal sa,
to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.

 

 

V: Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili
k pastierovi a biskupovi svojich duší.

 

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána (Jn 19, 25 - 42)

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: "Žíznim." Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: "Je dokonané." Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: "Kosť mu nebude zlomená." A na inom mieste Písmo hovorí: "Uvidia, koho prebodli." Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.

V: Počuli sme slovo Pánovo.

 

V: Podľa jedného starobylého príslovia "aj miesta majú svoju dušu". Prenesme sa teraz v duchu do Jeruzalema, kde si kresťania uctievajú miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný a hrob, do ktorého bol pochovaný a z ktorého na tretí deň vstal z mŕtvych. V roku 614 Peržania vydrancovali Jeruzalem a z Baziliky Božieho hrobu ukradli relikviu svätého kríža. Byzantský cisár Heraklios Peržanov porazil a v roku 629 v slávnostnom sprievode priniesol relikviu Svätého kríža. Keď sa cisár oblečený do bohatých šiat chystal vojsť do brány, ktorá viedla na Kalváriu, nemohol urobiť ani krok. Vtedy mu jeruzalemský biskup Zachariáš odkázal, aby odložil bohatý oblek, lebo sa nehodí k pokore Ježiša Krista. Cisár poslúchol, dal si dolu kráľovskú korunu, obliekol si bežné šaty obyčajného človeka, vyzul sa a bosý vyniesol svätú relikviu na jej pôvodné miesto. Úctou Ježišovho kríža v našich domácnostiach, neuctievame drevo. Pripomíname si toho, ktorý na ňom zomrel za nás a za našu spásu, lebo "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život." (Jn 3,16) Kríž je pravá tvár Božej lásky. Pane Ježišu, ty nás z kríža učíš milovať. Daj nám silu, aby sme boli tvojimi učenlivými žiakmi.

 

V: V dnešný deň, keď si pripomíname umučenie Pána Ježiša, ktorý vylial svoju krv na kríži na záchranu nás i celého sveta, predložme mu naše prosby. Volajme spoločne: Ukrižovaný Ježišu, vyslyš nás.

 

V: Prosíme ťa za nášho Svätého Otca Františka, za našich biskupov, kňazov a diakonov, aby v horlivosti slúžili Božiemu ľudu.

 

V: Prosíme ťa za tých, ktorí spravujú našu vlasť, naše mestá a obce, aby vždy pamätali na spoločné dobro a zachovávanie spravodlivosti pre všetkých.

 

V: Prosíme ťa za tých, ktorí tieto dni prežívajú v chorobe, samote a úzkostiach, buď im útechou a posilou.

 

V: Prosíme ťa zalekárov, sestry a dobrovoľníkov, posilňuj ich na duchu i na tele.

V: Prosíme ťa za našich zomrelých, prijmi ich do svojho nebeského kráľovstva.

V: Prosíme ťa za seba samých, neopúšťaj nás vo chvíľach skúšky, ale vysloboď nás od každého zla.

 

V: Prosíme ťa aj za tieto naše prosby (Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)

 

V: Bolestný Ježišu, ty si sa v dnešný deň obetoval z lásky k nám, s dôverou v tvoju nekonečnú lásku predkladáme tieto svoje prosby. Vypočuj nás pokorne prosiacich o tvoje milosrdenstvo, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky a vekov.

 

V: Svätý kríž, ty nám pripomínaš kríž, na ktorom zomrel náš Pán Ježiš Kristus, aby nás priviedol z večnej smrti, do ktorej nás uvrhla naša úbohosť, k večnému životu, ktorý sme hriechom stratili.

 

S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

S: Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet.

 

 

V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime Korunku k Božiemu milosrdenstvu.

 

V: Pane Ježišu, v deň tvojho bolestného umučenia a smrti pri tvojom kríži vyznávame, že aj my sa chceme usilovať žiť v tomto svete ako tvoji milovaní učeníci. Ty nás voláš: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma." (Mk 8, 34) Prosíme ťa o silu trpezlivo a s dôverou ťa nasledovať. Pane Ježišu, ústami apoštola Pavla od nás žiadaš: "Neste si navzájom bremená" (Gal 6, 2). Nauč nás pozornosti a vľúdnosti, aby sme v našich spoločenstvách boli súcitní s druhými a aby sme ich potešovali v trápeniach, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

 

V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Mária, Ježišova a naša matka, ty si verne stála pod krížom, v týchto dňoch a týždňoch buď posilou nám, ale zvlášť starým, opusteným a trpiacim ako aj tým, ktorí sa o nich starajú.

 

S: Sedembolestná Panna Mária,

 

V: Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska.

V: Panna Mária, Kráľovná rodiny.

V: Dobrorečme Pánovi,

 

 

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

V: V dnešný večer sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme oslávili vzkriesenie Pána Ježiša. Boží Syn nezostal v hrobe. Nepatrí smrti, nie je postavou z minulosti. On nás neopustil. Živý a oslávený je prítomný medzi nami.

 

V: Kristus, Svetlo sveta.

 

V: Pán je moje svetlo a moja spása

 

V: Pán je moje svetlo a moja spása,

koho sa mám báť?

Pán je ochranca môjho života,

pred kým sa mám strachovať?

 

 

V: O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.

 

 

V: Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!"
Pane, ja hľadám tvoju tvár.

 

 

V: Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.

Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.

 

 

V: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému,

ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždy i na veky vekov. Amen.

 

 

 

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka(Mk 16, 1 - 7)

Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: "Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?" Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: "Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«"

V: Počuli sme slovo Pánovo.

 

V: Ženy niesli k hrobu voňavé oleje, aby pomazali mŕtve telo. Evanjelista dodáva, že tieto oleje mali ženy dopredu pripravené. Ženy teda so vzkriesením nepočítali. Ježiš je mŕtvy a pomazaním mu chceli prejaviť poslednú úctu, ktorú si zaslúži každý zomrelý. Ide o skutok lásky. Čakajú ich dve prekvapenia. Nečakali, že nájdu odvalený kameň a že nenájdu Ježišovo telo. Naplní ich zmätok, ktorý im pomáha prekonať Boží posol. Evanjelista chce týmto rozprávaním jasne ukázať, že Ježišovo vzkriesenie nebolo pripravenou stratégiou jeho učeníkov, ale neočakávaným dielom Boha. Takým vždy zostane. Ženy vidia, že Ježiš nie je v hrobe, ale skutočnosť, že bol vzkriesený musia prijať s vierou. Podobne je tomu s veriacim každej doby. Pánov anjel povzbudzuje ženy, aby túto radostnú správa odovzdali učeníkom. Buďme aj my radostnými nositeľmi a hlásateľmi tejto pravdy.

 

V: Skôr sa ako si dnes obnovíme naše krstné sľuby, obráťme sa k našim nebeským patrónom o ich príhovor a pomoc.

 

V: Pane, zmiluj sa - S: Pane, zmiluj sa

V: Kriste, zmiluj sa - S: Kriste, zmiluj sa

V: Pane, zmiluj sa - S: Pane, zmiluj sa

V: Svätá Mária, Matka Božia - S: oroduj za nás

V: Svätý Michal - S: oroduj za nás

V: Svätý Jozef - S: oroduj za nás

V: Svätý Peter a Pavol - S: orodujte za nás

V: Svätý Ondrej - S: oroduj za nás

V: Svätý Ján - S: oroduj za nás

V: Svätá Mária Magdaléna - S: oroduj za nás

V: Svätý Martin - S: oroduj za nás

V: Svätý Andrej-Svorad a Benedikt - S: orodujte za nás

V: Svätý Cyril a Metod - S: oroduj za nás

V: Svätý Ján Nepomucký - S: oroduj za nás

V: Svätí košickí mučeníci - S: orodujte za nás

V: Svätý Ján Pavol II. - S: oroduj za nás

V: Blahoslavená Zdenka - S: oroduj za nás

V: Blahoslavená Anna Kolesárová - S: oroduj za nás

V: Blahoslavený Titus Zeman - S: oroduj za nás

V: Svätý (podľa zváženia možno vložiť mená ďalších svätých)

V: Všetci Boží svätí a sväté- S: oroduj za nás

V: Od všetkého zla - S: ochraňuj nás, Pane
V: Od každého hriechu - S: ochraňuj nás, Pane
V: Od večnej smrti - S: ochraňuj nás, Pane
V: My hriešnici - S: prosíme ťa, vyslyš nás

 

V: V tejto chvíli si obnovme záväzok, že Kristus bude vždy naším vzkriesením, životom a svetlom.

    Spoločne vyznajme našu vieru.

   (Podľa zváženia si každý vezme do ruky zažatú sviečku)

S: Verím v Boha ...

 (Každý urobí osobné obnovenie svoje viery)

 

 

V: Teraz naše chvály a prosby posilnime modlitbou, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.

 

V: Prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!." Aleluja.

V: Kristov pokoj nech prebýva medzi nami.

 

V: Pane Ježišu, v dnešný večer slávime tvoje víťazstvo nad smrťou, ktoré je nádejou pre celý svet. Ďakujeme ti, že si nás urobil synmi a dcérami nebeského Otca a prijal si nás za svojich bratov a sestry. Pomáhaj nám, aby sme v tomto svete žili ako noví ľudia obnovení milosťami, ktoré pramenia z tvojho slávneho zmŕtvychvstania, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

 

V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Panne Márii, Kráľovnej nebies:

 

V: Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja.

 

 

V: Dobrorečme Pánovi,

 

 

V: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

V: V dnešný slávnostný deň sa schádzame v našej domácnosti okolo spoločného stola, aby sme oslávili zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Vzkriesený Pán sa zjavil svojim učeníkom, keď boli zo strachu za zatvorenými dverami a priniesol im pokoj. Chceme ho dnes prosiť, aby aj naše srdcia naplnil pokojom, dôverou a láskou.

 

V: Božie slovo nás povzbudzuje: "Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!" (Kol 3, 13) Na znak vzájomného odpustenia si teraz dajme znak pokoja.(Primeraným spôsobom a podľa zváženia si prítomní vymenia znak pokoja)

 

V: Apoštol Pavol nás povzbudzuje, aby sme si osvojili zmýšľanie Ježiša Krista. Preto sa modlime:

V: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,

ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.

Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.

 

 

 

V: Kristus zomrel za naše hriechy, aleluja, aleluja.

 

V: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša (Lk 24, 13 - 35)

V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli." On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

V: Počuli sme slovo Pánovo.

 

V: Evanjeliový úryvok začína slovami "v ten deň" (Lk 24, 13). Je to deň zmŕtvychvstania, čiže dnes. Všetko začína odchodom učeníkov z Jeruzalema. Nečakali takýto Ježišov koniec, odchádzajú a sú rozčarovaní. V tomto okamihu sa k nim pridáva Ježiš. On ich neopustil, aj keď sa im to tak môže zdať. Božie slovo nás uisťuje, že Boh je ten, ktorý je s nami a sprevádza nás. Boží Syn najskôr ide krokom človeka, aby naučil ľudí ísť krokom Boha. Kladie im otázky, aby učeníci sami vyslovili to, čo prežívajú. Potom ich pozýva k premýšľaniu. Viera nie je v prvom rade o tom, že Boh má naplniť naše očakávania a splniť naše želania. Evanjelista píše: "on sa tváril, že ide ďalej..." (Lk 24,28) Boh sa nevnucuje človeku, ale čaká na pozvanie. Sú to učeníci, ktorí naliehajú: "Zostaň s nami!" (Lk 24,29) Kristus neodolá a prijíma pozvanie. Taký je Boh. Nikdy neodmietne, nikdy "neodolá" záujmu človeka. Len či my stojíme o neho! Hostina je v evanjeliách dôležitým znakom stretnutia s Bohom. Spomeňme si na márnotratného syna, ktorému otec pripraví hostinu; na Zacheja, ktorý prijme Ježiša vo svojom dome; na poslednú večeru. Učeníci skúsili prítomnosť Boha vo svojom strede. Hoci im vzkriesený Pán zmizne pred očami, všetko sa mení. Na začiatku boli zronení, ale teraz sú plní radosti. Volajme s emauzskými učeníkmi: "Pane, zostaň s nami. Zostaň v našej rodine, v našich vzťahoch, potrebujeme ťa."

 

V: Za našu rodinu, za všetkých kňazov, za našu farnosť, za našu vlasť, za tých, ktorí trpia chorobou, ako aj za tých, ktorí ju rôznym spôsobom pomáhajú zmierniť, sa teraz pomodlime jeden desiatok zo slávnostného ruženca: Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych.(Ak niekto chce, môže pridať vlastnú prosbu)

 

V: Pane Ježišu, ty si zmenil smútok svojich učeníkov na veľkonočnú radosť a priniesol si im pokoj. Aj my prežívame po tieto dni obavy a neistotu. Spolu s emauzskými učeníkmi voláme: Pane, zostaň s nami! Prosíme ťa, pretvor nás na ľudí Veľkej Noci, nech v nás prebýva tvoj pokoj, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

 

 

(Meno) Nech radosť a pokoj vzkrieseného Pána naplní tvoje srdce. Žehnám ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

 

V: Zakončime našu domácu liturgiu tým, že sa obrátime v modlitbe k Panne Márii, Kráľovnej nebies: (môže sa aj zaspievať)

 

V: Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja.

 

 

V: Dobrorečme Pánovi.