Farnosť Rajec

 

Piatok - 26.11.Liturgický kalendár

Sobota - 27.11.Liturgický kalendár

1. adventná nedeľa - 28.11.Liturgický kalendár

 

 

Modlitba:
Boh Otec, Stvoriteľ sveta, všemohúci a milosrdný, 

ktorý si z lásky k nám poslal svojho Syna na svet

ako lekára duší a tiel,  

pohliadni na svoje deti,

ktoré sa v tejto ťažkej chvíli vykoľajenia a dezorientácie 

v mnohých oblastiach Európy a sveta

obracajú na teba a hľadajú posilu, záchranu a  úľavu,   

osloboď nás od choroby a strachu,

Uzdrav našich chorých, poteš ich príbuzných, 

daj múdrosť našim spoločenským predstaviteľom,  

posilňuj a odmeň našich lekárov,

sestry a dobrovoľníkov, 

daj večný život zomrelým. 

Neopúšťaj nás vo chvíli skúšky,

ale vysloboď nás od každého zla.  

O to prosíme na príhovor sv. Rochusa Teba,

ktorý so Synom a Duchom Svätým

žiješ a kraľuješ na veky vekov. 

Amen.

.

Kráľovstvo však dostal Dárius Médsky vo veku šesťdesiatich dvoch rokov.

Dáriovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve.

A nad nimi troch náčelníkov - z ktorých jeden bol Daniel -, aby im satrapovia vydávali počet a aby kráľ neutrpel škodu.

Daniel však prevýšil náčelníkov a satrapov, pretože mal vynikajúceho ducha, takže kráľ zamýšľal postaviť ho nad celé kráľovstvo.

Preto náčelníci a satrapovia hľadali proti Danielovi zádrapku vo veci kráľovstva, no nevedeli nájsť nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo.

Vtedy tí mužovia povedali: „Nenájdeme na tomto Danielovi nijakú zádrapku, ak ju nenájdeme na ňom pre zákon jeho Boha.“

Preto sa náčelníci a satrapovia zišli ku kráľovi a hovorili mu: „Kráľ Dárius, ži naveky!

A tak kráľ Dárius podpísal písmo so zákazom.

Keď sa Daniel dozvedel, že spis je podpísaný, išiel domov - obloky hornej izby mal otvorené smerom k Jeruzalemu - a tri razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtým.

Vtom vtrhli tí mužovia a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha.

Potom išli ku kráľovi a hovorili o kráľovskom zákaze: „Kráľu, nepodpísal si nariadenie, že každého, kto by za tridsať dní prosil akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy?“ Kráľ odpovedal: „To je isté slovo podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný.“

Nato hovorili kráľovi: „Daniel spomedzi júdskych zajatcov nedbá na teba, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, a tri razy denne sa modlí svoju modlitbu.“

Keď kráľ počul túto reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil si, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu.

Vtedy tí mužovia naliehali na kráľa a vraveli mu: „Vedz, kráľu, že u Médov a Peržanov je zákonom, že sa nesmie zmeniť nijaký zákaz alebo nariadenie, ktoré vydal kráľ!“

Nato kráľ vydal rozkaz, priviedli Daniela a hodili ho do levovej jamy. Kráľ povedal Danielovi: „Nech ťa vyslobodí tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš!“

I priniesli kameň a položili ho na otvor jamy; kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňmi svojich veľmožov, aby sa Danielovo položenie nezmenilo.

Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spánok ho obchádzal.

Preto kráľ za svitania, keď sa rozvidnievalo, vstal a náhlivo šiel k levovej jame.

Ako sa blížil k jame, volal žalostným hlasom Daniela a vravel Danielovi: „Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš, zachrániť od levov?“

Daniel odpovedal kráľovi: „Kráľu, ži naveky!

Vtedy sa mu kráľ veľmi zaradoval a rozkázal Daniela vytiahnuť z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu.

Na kráľov rozkaz však priviedli mužov, čo ohovárali Daniela, a hodili do levovej jamy ich, ich deti a ich ženy a nedopadli ani na dno jamy, keď sa ich levy zmocnili a rozdrúzgali im kosti.

Potom kráľ Dárius napísal všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývali po celej zemi:

Danielovi sa však darilo aj za kraľovania Dária, aj za kraľovania Peržana Kýra.,,

Ako prídavok Skutky apoštolov 5. kapitola :

Keď ich priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal:

Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí."

Tu vstal vo veľrade istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von a im povedal: „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi.

ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“ I súhlasili s ním.

Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich.

A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.

A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista, Ježiša.