Farnosť Rajec

 

Tu vidíme pravý spôsob rodinného života.

Nech nám Nazaret pripomína, čo je rodina,

jej spoločenstvo lásky, jej vážna a žiarivá krása,

jej posvätná a nedotknuteľná osobitosť;

nech nám ukazuje, aká láskavá má byť výchova v rodine,

ktorú nemôže nič iné nahradiť;

nech nás učí, aká je prirodzená úloha rodiny

v spoločenskom poriadku.

Modlime sa:
Bože,
ty si nám dal Svätú rodinu ako žiarivý vzor;
láskavo dopraj,
aby sme ju nasledovali vo vzájomnej láske
a v rodinných čnostiach,
a tak dosiahli večnú odmenu
v tvojom nebeskom domove.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.

 

 

Požehnané dobré ráno, priatelia  Nech v nasledujúcich slovách dnešného evanjelia objavíte skutočnú radosť z Kristovho posolstva a táto radosť nech Vás sprevádza počas celého dňa.

 

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša (Lk 2, 22-40):

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone:

„Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.
Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.
Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.