Farnosť Rajec

 

Evanjelium
Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Zamyslenie
Ak ešte cítime, že náš život sa len veľmi zriedka stáva radostným Magnifikatom, je to zaiste preto, že všetko, čo dostávame zhora, prijímame ako samozrejmosť, pričom nám ani na um nezíde pokladať to za nezaslúžený Boží dar. Nedostatok radosti a nedostatok pocitu vlastnej nehodnosti chodia vždy spolu. A medzi týmito dvoma duševnými stavmi býva vždy priama závislosť. Preto pyšní, čo žijú v hriešnej sebestačnosti, či už v duchovnej, alebo v hmotnej, nikdy nebudú môcť spievať radostné Magnifikat.

Modlime sa
Pane, zvelebujeme ťa za dary, ktoré máme od teba v tele – za zdravie, za dar pohybu a reči. Ďakujeme ti aj za tie, ktoré si uložil do našej duše. Ďakujeme ti za rozum, vôľu a pamäť. Ale najmä za všetky duchovné dary – za vieru, nádej a prijatú lásku. No pri tejto príležitosti ti chceme poďakovať aj za Máriin príklad, ktorá práve priznaním svojej malosti zvýraznila veľkosť tvojho daru. Dovoľ, prosíme, aby sme sa mohli aj my k nej raz pripojiť a spolu s ňou ťa úprimným srdcom za všetko zvelebovať. Amen.

Otče náš,... Zdravas´ Mária... Sláva Otcu....