JEHO PRÍBEH (9. január 2024)
#9 ČÍM LEN BUDE TENTO CHLAPEC? (Lk 1, 57 - 66) Evanjelium Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. Zamyslenie Susedia a príbuzní natoľko verili v správnosť svojich tradícií, že sa odvážili protirečiť aj tej, ktorá mala prvé právo na svoje dieťa. Ale Alžbeta sa nedala odvrátiť od spoznanej Božej vôle. V tomto je jej veľkosť. A veľkosť jej príbuzných spočíva zasa v tom, že len čo zbadali, aké je Božie prianie ohľadom dieťaťa, ihneď sa vzdali svojho názoru, vážne sa nad sebou zamysleli a potom horlivo rozhlasovali skutok, ktorý vykonal Boh v ich kraji. A naša veľkosť bude v čom? Ak cítime, že nás niektoré miestne zvyky, niektoré rodinné tradície alebo príbuzenské a priateľské vzťahy robia pri plnení Božej vôle neslobodnými, mali by sme sa už dnes osmeliť a povedať s Alžbetou: Nie tak... Modlime sa: Pane, ty si náš a my tvoji... Ale ako často nie sme ešte dosť ochotní vzdať sa osvojeného názoru, vžitého návyku alebo od predkov prevzatej tradície, hoci nás k tomu dosť hlasno nabádaš svojím slovom. Daj nám, prosíme, pochopiť, že zo všetkých názorov tvoj je najsprávnejší a zo všetkých vôlí tvoja je najsvätejšia. |
Text a obrázok: - farnosť Saletini Rozkvet;
Kliknutím na obrázok - väčšie rozlíšenie
|