Farnosť Rajec

Svätého Jána Bosca, kňaza

Narodil sa roku 1815 pri Castelnuove v Turínskej diecéze. Detstvo mal tvrdé, a keď sa stal kňazom, vložil všetky svoje sily do výchovy chlapcov. S tým cieľom založil rozličné diela a najmä Spoločnosť svätého Františka Saleského (saleziánov). Napísal aj knihy na prehĺbenie a obranu viery.

Zomrel roku 1888.

Modlime sa:
Bože,
ty si svätého kňaza Jána
povolal za otca a učiteľa mládeže;
prosíme ťa, dopraj,
aby sme zapálení
tým istým ohňom lásky
hľadali duše a slúžili jedine tebe.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.
Amen.

 

Evanjelium
Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: ,Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.“
Zástupy sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“

Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

Zamyslenie
My zaiste nepopierame nutnosť pokánia, ale ako veľmi sme si navykli nebrať ho príliš vážne. Prijali sme krst, zriekli sa diabla a jeho skutkov... Dobre... Ale prečo ich je ešte toľko v našom živote? Sú chvíle, keď sa z nich ľútostivo vyznávame pred bratmi a sestrami a keď ich kvôli zmiereniu predkladáme pred zástupcu Boha a Cirkvi. To je zaiste spravodlivé a správne. Ale či je to už všetko? Ak sme čo do počtu a váhy hriechov stále tam, kde sme boli pred mesiacmi a rokmi, čo by nám povedal na to Ján? A čo by nám na to povedal ten, ktorý ho poslal vyzvať nás na zmenu?

Modlime sa:
Pane, naučili sme sa rozmnožovať svoje modlitby, počúvať alebo čítať slová tvojich prorokov, osvojili sme si niektoré krajšie spôsoby vonkajšieho správania voči ľuďom, ale naše vnútro sa zatiaľ ešte nestalo dosť kajúcim... Prosíme ťa, zadrž ešte sekeru namierenú na korene našich neproduktívnych kmeňov, pozhovej, Pane, aby sme sa s tvojou pomocou, v ktorú dúfame, mohli raz stať stromom, ktorý prináša hojné ovocie, a mohli sa stať zrnom, ktoré si chceš zhromaždiť do svojej stodoly.

Amen.