Farnosť Rajec

Svätého Blažeja, biskupa a mučeníka

Svätý Blažej bol lekár a biskup, žil vo 4. storočí v Arménsku. Pri prenasledovaní kresťanov za cisára Licínia sa najskôr ukryl do jaskyne v horách. Neskôr ho ktosi udal a uväznili ho. Prichádzali za ním chorí a on sa nad nimi modlil. Niektorí sa zázračne uzdravili. Spomína sa aj syn istej vdovy, ktorý sa takmer udusil rybacou kosťou zaseknutou v hrdle. Pri návšteve biskupa jeho problém náhle zmizol. Určite sa toho stalo aj viac, ale do pamäti ľudu sa dostal práve tento skutok a od neho sa odvíja stáročný symbol požehnávania hrdla. Od 16. storočia kňazi vysluhujú svätoblažejské požehnanie na jeho príhovor. Veriacim ho vysluhujú zvyčajne individuálne, čo si vyžaduje obojstrannú trpezlivosť zo strany kňaza i veriacich. Spolu s Cirkvou veríme, že sv. Blažej nám vyprosuje špeciálne milosti, predovšetkým zvýšenú ochranu od chorôb hrdla, ba aj od bolestí zubov.

Taktiež potrebujeme pomáhajúcu milosť, aby sme si v dnešnom blahobyte a prijímaní toho, čo nám mnohorako poskytuje, vrátane chutného jedla, neublížili a nespôsobili si nejaký druh „udusenia sa“. Toto požehnanie má teda prispievať k prevencii ochrany nášho zdravia, ako aj k čnosti miernosti. Na Hromnice požehnané sviece symbolizujú ducha obety, ktorá má ako svieca posvietiť iným i nám samým na cestu. Cirkev nás tým vedie k nadobúdaniu rovnováhy, aby sme nežili iba pre svet a slovami sv. Pavla neboli iba „telesnými“ ľuďmi, ale rozvíjali aj svoj duchovný rozmer. Nejde o nijaký extrém, lebo kresťanstvu neprináležia iba témy o bolesti a utrpení. Život vo viere je o vyváženosti a radosti zo vzťahu s Bohom. Jeho zámerom je skultivovať rôznorodé prejavy života aj za pomoci čnosti miernosti. Nech požehnanie na sviatok sv. Blažeja je pre nás mementom, že starosť o zdravie tela, duše i ducha má byť jednou z priorít, aby sme mohli zmysluplne napĺňať svoj život.

Modlime sa:
Pane, vypočuj
pokorné prosby svojho ľudu,
ktoré ti prednášame na príhovor
svätého mučeníka Blažeja,
a dopraj nám tešiť sa
v časnom živote z pokoja
a nájsť pomoc pre večný život.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.
Amen.

 

JEHO PRÍBEH (3. február 2024)
#34 DUCH VYVIEDOL JEŽIŠA NA PÚŠŤ (Mt 4, 1)

Evanjelium
Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal.

Zamyslenie
Ježišova bezprostredná príprava na poslanie mala spočívať v dokonalom oslobodení sa od ľudských chutí a v celostnom rozhodnutí sa pre Otcovu vôľu. V týchto chvíľach chcel byť preto len s ním. Chcel sa dozvedieť, ako si on predstavuje a praje jeho ďalšie podnikanie. Ak sa mu do samoty, ktorú si na to zvolil, primiešal diabol, nebolo to na škodu. Naopak. Ježiš nám svojím postojom ukázal, že v každom pokušení máme možnosť prakticky uznať Božie prvenstvo a že všetci, čo uznávajú Boha za Otca, môžu zvíťaziť nad diablom. S jeho pomocou môžu rozpoznať to iba ľudské, protiviace sa Božiemu, a ráznejšie odmietnuť všetko nepravé. Ak sme poslaní apoštolovať alebo vychovávať, môžeme čakať, že sa aj k nám priblíži pokušiteľ. Bude nám radiť ľudské spôsoby, vnukať ľudské pohnútky a odvádzať nás tak od toho, čo si od nás praje Boh. Vieme už, čo v takýchto prípadoch robiť... To isté, čo robil Pán.

Modlime sa:
Pane, povolal si nás, aby sme boli vo svete pokračovateľmi tvojho poslania... Daj, nech podľa tvojho príkladu pri jeho spĺňaní pocítime občas potrebu uťahovať sa do samoty, kde by sme pomocou Božieho slova skúmali, čo treba zo svojho snaženia vylúčiť a čoho sa v ňom pridŕžať. Buď nám v tomto ohľade príkladom i pomocou, aby sme vždy chceli to a tak, ako to chce Boh, a nikdy nič iné, a nie inak...
Amen.