Farnosť Rajec

patrónky Európy

Narodila sa v Siene roku 1347. Už ako malé dievčatko túžila po vyšších veciach a vstúpila do Tretieho rádu svätého Dominika. Horela láskou k Bohu a blížnemu, upevňovala pokoj a svornosť medzi mestami, rozhodne hájila práva a slobodu rímskeho pápeža a podporovala obnovu náboženského života. Nadiktovala aj niekoľko spisov, naplnených pravým učením a preniknutých duchovným nadšením. Zomrela roku 1380. Pavol VI. ju 4. októbra 1970 vyznačil titulom učiteľky Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. ju apoštolským listom Spolupatrónky Európy (Spes aedificandi) z 1. októbra 1999 vyhlásil spolu so svätou Brigitou Švédskou a svätou Teréziou Benediktou od Kríža za spolupatrónku Európy..

Modlime sa:
Bože, ty si vo svätej Kataríne

roznietil vrúcnu lásku,

keď rozjímala o Pánovom umučení

a slúžila tvojej Cirkvi;

na jej príhovor dopraj,

aby sa tvoj ľud,

ktorému si dal účasť

na Kristových tajomstvách,

večne tešil, keď sa Kristus

zjaví vo svojej sláve.

Lebo on je Boh

a s tebou žije a kraľuje

v jednote Ducha Svätého

po všetky veky vekov.

Amen.

 

(Lk 7, 1 – 10)

Evanjelium
Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“ Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ,Choď!‘ – ide; inému: ,Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ,Urob toto!‘ – on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, a povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“ A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.

Zamyslenie
Aj u nás je to neraz tak ako v stotníkovom dome. Všeličo, čo by malo slúžiť, je pokazené, je choré... Ale Pán stále prechádza popri nás. A chce nám pomôcť. A kde nájde vieru v jeho moc a dobrotu, je ochotný robiť aj zázraky. Čo mu povieme pod vplyvom tohto Božieho slova, keď myslíme na svoje osobné neduhy a neschopnosti a na svoje potreby a povinnosti? A čo mu povieme, ak pomyslíme na potreby a choroby nám zverených? Ak budú naše slová plné viery, ako boli stotníkove, aj naše srdce sa naplní radosťou, akú on získal zo stretnutia s Ježišom.

Modlime sa:
Pane, cítime, ako vážne si nás napomenul tým, že si pochválil vieru pohana... Vieme, že predovšetkým naša viera je tým naším chorým sluhom, za ktorého treba prosiť. Nie sme hodní, to vieme, ale povedz len slovo a určite nám ozdravie.
Amen.

Otče náš,... Zdravas´ Mária... Sláva Otcu....

 ...Liturgický kalendár na tento deň