Farnosť Rajec

Skutok lásky bez radosti a úsmevu
je ako tvrdý suchý chlieb bez vody.

JEHO PRÍBEH (24. máj 2024)
#145 ČO SA TAK BOJÍTE?! EŠTE STÁLE NEMÁTE VIERU? (Mk 4, 35 – 41)

Evanjelium
V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“

On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.

A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor, i more poslúchajú?“

Zamyslenie
Búrky bývajú nepríjemné. Ale niekedy veľmi užitočné. Keď nás občas zastihnú na mori života, nútia nás volať na Pána, na ktorého tak radi zabúdame, keď nám ide všetko dobre. Ich hlavným cieľom je naučiť nás veriť, že ak nám on určil cieľ, postará sa o všetko, čo nás k nemu dovedie. Ak sme na ceste, ktorú nám on naznačil, a prepadá nás nejaké to vlnobitie, nemali by sme sa teda poddávať strachu... Či vari pochybujeme o jeho prítomnosti? Nemali by sme. Je všade s nami a vždy pripravený včas utíšiť všetko v nás i okolo nás. Len mu povedzme, čo sa s nami deje. Ale nie bez viery, nie tak nervózne, ako mu to v tomto prípade povedali apoštoli.

Modlime sa:
Pane, z tvojej vôle sme na mori života a máme sa dostať na druhý breh. Vieme, že to nebude bez búrok. Neušetril si od nich ani svojich najbližších. Počítame teda s nimi, ale, Pane, aj s tvojou pomocou. Nech vo chvíľach, keď zaduje nebezpečný vietor, veríme vždy v silu tvojej moci, nie v silu svojej slabosti.
Amen.

Otče náš,... Zdravas´ Mária... Sláva Otcu...

 ...Liturgický kalendár na tento deň