Farnosť Rajec

 

Niektorí strácajú čas súdením, iní získavajú čas pomáhať.
Niektorí hádžu kamene, zatiaľ čo iní sadia kvety.
Niektorí poukazujú na chyby, iní pozorujú kvality.
Niektorí kritizujú víťazstvá iných, iní sa z nich tešia.
Niektorí sa sťažujú na život, iní zaň ďakujú.

... buďme požehnaním!

(Jn 6, 49 – 59)

Evanjelium
„Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“

Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“

Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.

Zamyslenie
Veľa je tých, čo obchádzajú túto časť evanjelia, v ktorej Pán hovorí o svojom tele a krvi ako o životodarnom pokrme a nápoji našich duší... Niektorí zobďaleč, potichu, akoby na prstoch. Niektorí manifestačným, hrmotným krokom v domnienke, že ide o dodatočnú vložku, v lepšom prípade o preklad, ktorý nemal dostať schválenie... Samozrejme, že potom nevedia vysvetliť dokonalú súhru medzi touto evanjeliovou staťou a medzi slovami, ktoré predniesol Pán nad chlebom a kalichom pri Poslednej večeri, a musia opatrne obísť aj Prvý list apoštola Pavla Korinťanom (11, 23 – 29), kde sa dozvedáme, že prvotná Cirkev chápala tieto Pánove slová presne tak ako my dnes...
Nuž, čo tu povedať? Sú tí, čo obchádzajú tieto Pánove slová, naozaj veriaci? A majú potom skutočne v sebe jeho život? Tešme sa, ak nepatríme medzi týchto pochybovačov... Ale nezabudnime pritom na skromnosť a opatrnosť... Kto chce mať v duši Pánov život, musí vyjadrovať vieru v tieto jeho slová aj navonok. No nielen zohnutím kolien a rozcítenou piesňou počas predpísanej liturgie... Viera v tieto Pánove slová, to je niečo viac než iba lacné citové vzruchy vychádzajúce z predpokladu, že by to mohlo aj takto byť. To sú vždy aj zodpovedné skutky. Až tieto sú znakom, že sme uverili a máme v sebe jeho život.

Modlime sa:
Pane Ježišu Kriste, prosíme ťa o živú vieru v tieto tvoje slová. O takú, ktorá by presviedčala všetkých, s ktorými žijeme, že sme v tebe a ty v nás tak, ako si ty v Otcovi a on v tebe, aby bolo cítiť, že v nás žiješ a cez nás pôsobíš to, kvôli čomu si prišiel z neba ako chlieb večného života.
Amen..

Otče náš,... Zdravas´ Mária... Sláva Otcu....

 ...Liturgický kalendár na tento deň