Farnosť Rajec

 NARODENIE SV. JÁNA KRSTITEĽA

Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
(Lk 1, 57-66. 80)

Modlime sa:
Bože,
ty si poslal svätého Jána Krstiteľa,
aby pripravil ľudí
na prijatie Ježiša Krista;
daj svojmu ľudu
milostí duchovných radostí
a veď srdcia všetkých veriacich
po ceste pokoja a spásy.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.
Amen.

 

(Jn 5, 19 – 24)

Evanjelium
Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“

Zamyslenie
V tomto úryvku náš Pán nápadne často opakuje slovo „robiť“. Nie bez dôvodu. Chce nám ním pripomenúť, že jednota medzi Otcom a jeho Synom, či už tým jeho vlastným alebo nami adoptovanými, spočíva predovšetkým v jednote činnosti. Naša nábožnosť, naše ponášanie sa na Boha a naše zjednotenie sa s ním, to je predovšetkým jednota v konaní, v skutkoch. Kto sa o ňu usiluje, tomu Otec postupne i viac ukáže zo svojej činnosti a on v dôsledku toho bude viac robiť ako dosiaľ. Ježiš to povedal o sebe, ale aj o každom z nás. No Otec nám prostredníctvom svojho Syna neukáže naraz všetko, čo robí a čo máme aj my robiť. Svoje činnosti nám cez neho odhaľuje iba postupne. Tak ako sme ich schopní pochopiť a vykonať. Ale chce, aby sme ho stále viac poznávali a stále viac napodobňovali. A to pre nás znamená, aby sme si stále viac všímali Kristove slová a činy a stále viac sa mu vo všetkom pripodobňovali. Bez tejto neustálej snahy by sme neobstáli ako Božie deti a potom, samozrejme, ani ako Boží dedičia. Každé pravé Božie dieťa hovorí tak ako Ježiš, Boží Syn. Robím, čo robí Otec, a budem robiť ešte viac, keď mi časom ukáže, čo mám robiť.

Modlime sa:
Pane, sme ti vďační za tento príklad dôslednej jednoty s Otcom. Veď práve jej vplyvom vidíme Otca v tvojich činoch a počujeme ho v tvojich slovách a potom aj my vieme, čo máme robiť a čo máme hovoriť... Keď sa nám takto stávaš cestou k nemu, prosíme ťa, aby si nám bol aj silou na tejto ceste až do konca, pokým nespočinieme pri ňom v jeho náručí.
Amen.

Otče náš,... Zdravas´ Mária... Sláva Otcu....

 ...Liturgický kalendár na tento deň