Farnosť Rajec

Vážení športoví priatelia.
      Cieľom športovej kroniky je oživenie spomienok bývalých športovcov na ich mladosť, odovzdať skúsenosti starších generácií športovcov mladým a umožniť im poznanie športovej histórie v meste.
Jednotlivé kapitoly kroniky, spomienky bývalých športovcov a funkcionárov klubu sú spracované na základe publikácie "Korene a premeny – 75 rokov založenia Športového klubu v Rajci".
Fotokópie dobových fotografií sú zo súkromnej zbierky pána Ondreja Foltána a z depozitu Mestského múzea Rajec.

ŠPORTOVÝ KLUB  Rajec - "Korene a premeny"
		Obsah športovej kroniky:   Galéria predsedov.   Založenie športového klubu,  roky 1930 - 1942.   Vojnové premeny. Obnovenie činnosti po skončení vojny.   Celoštátne centrálne riadená telesná výchova. TJ Iskra Rajec, jej úspech a pád.   TJ Jednota Rajec 1963-1993. Najvýznamnejší rozvoj telesnej výchovy a športu v meste v jeho 75–ročnej histórii.   Jubileum 50. rokov vzniku ŠK Rajec.   História výstavby športových objektov v Rajci.   Galérie archívnych fotografií. -  Telocvičné jednoty OROL a SOKOL -  Futbalový klub Rajec -  Jubileum 50. rokov a 75. rokov vzniku TJ Rajec -  Československá spartakiáda 1955 - 1985 -  TJ Jednota Rajec,  Volejbalový oddiel -  Bežecký oddiel - Lyžiarský oddiel -  Odbor turistiky a Odbor ZRTV

Galéria predsedov   3. 7. 1930 – 24. 1. 1932 p. Viliam Kohn, predseda ŠK Rajec 24. 1. 1932 – 12. 3. 1933 p. Michal Wirgha, predseda ŠK Rajec 12. 3. 1933 –   8. 7. 1940 p. František Tomaj, predseda ŠK Rajec   8. 7. 1940 – 19. 2. 1942 p. Michal Wirgha, predseda ŠK Rajec 1948 – 20. 10. 1949 p. Jozef Židek, predseda futbalového odboru závodného klubu Sokol Slovena Rajec 22. 10. 1949 – 1956 p. Jozef Smutný, predseda TJ Sokol Slovena Rajec 1956 – 1963 p. Jozef Kováčik, predseda TJ Iskra Rajec 1963 – 1967 p. Adam Hajšo, predseda TJ Jednota Rajec 1968 – 1972 p. Justín Vitko, predseda TJ Jednota Rajec 1972 – 1993 p. Ondrej Foltán, predseda TJ Jednota Rajec 1993 – 1995 p. Jaroslav Šimko, predseda FŠK Rajec

I. Založenie športového klubu a jeho prvých 12 rokov, 1930-1942.       V roku 1926 sa začala hrávať prvá organizovaná súťaž – tzv. IV.trieda a štartovali v nej Bánová, Závodie, Rajec, Strážov, Teplička, Varín a žilinské kluby Hungária, Rapid, Slávia, Považan, Celulózka, Železničiari a Juventa.      Pred rokom 1930 boli v Rajci 2 telocvičné jednoty, OROL a SOKOL. Obidve jednoty sa v rozhodujúcej miere venovali gymnastickým cvičeniam a turistike. Ich členovia sa združovali väčšinou podľa politickej a náboženskej príslušnosti. ...Telocvičné jednoty OROL a SOKOL - fotogaléria       Z toho dôvodu mladí i starší občania mesta, ktorí nenachádzali v týchto spolkoch dostatok porozumenia pre kolektívne športy, najmä futbal, sa na začiatku júla 1930 dohodli, že si založia vlastný, nestranný športový klub, ktorý si vytýčil za cieľ pestovať rozličné športy, a tým prispieť k telesnej výchove rajeckej mládeže.        Nestrannosť klubu a jeho otvorenosť pre všetky vrstvy vtedajších občanov mesta bez rozdielu výšky majetku, spoločenského a sociálneho postavenia, pracovného zaradenia, politickej a náboženskej príslušnosti, dokumentuje zoznam zakladajúcich 95 členov, medzi ktorými sú štátni úradníci, robotníci, živnostníci, učitelia, študenti, lekári a obchodníci podľa nasledovného zoznamu: Z božskou pomocou začíname!     Z iniciatívy športovcov pána Kohna, Wirghu a Čerňanského bolo 3. júla 1930 zvolané prvé riadne valné zhromaždenie, ktorého sa v klubovej miestnosti v mestskom hostinci zúčastnilo podľa zápisu asi 50 ľudí. Tu bolo zvolené prvé predstavenstvo klubu. Predseda pán Viliam Kohn, hlavný jednateľ a tréner pán Michal Wirgha, zapisovateľ pán Gustáv Pihler a ďalších 13 členov výboru. Prvou úlohou výboru bolo vybudovanie ihriska na ˶Dolných Pieskoch ̋. Teraz je tam parkovisko ND Žilina. Potom začali s vlastnou činnosťou, futbalovými tréningami a zápasmi. Hráči a členovia výboru ŠK si vlastnými silami upravili futbalové ihrisko za 1 a ½ mesiaca.       Okrem futbalistov mal športový klub aj sekciu "Wolleyball", ktorí mali ihrisko na dvore Mešťanskej školy na námestí, teraz budova Mestského úradu. Bol to teda od samého začiatku klub športový a nie iba futbalový. Športový klub Rajec bol prijatý do Československej asociácie fotballovej dňa 28. februára 1931. V tom čase mal klub 1 družstvo dospelých a 1 družstvo dorastencov vo futbale.      V období rokov 1931-1942 rajeckí futbalisti hrávali priateľské zápasy s mužstvami: ŠK Snaha Lietavská Lúčka, ŠK Nová Žilina, ŠK Varín, ŠK Kysučan Kysucké Nové Mesto, ŠK Slovan Veľká Bytča, Slávia Predmier, ŠK Vrútky. V zostavách futbalového mužstva ŠK Rajec boli najčastejšie zaradení hráči Jozef Fraštia, Karol Miholka, Gejza Platzner, Jozef Huljak, Ján Rebroš, František Rojík, František Čerňanský, Michal Wirgha, Jozef Vavrík, Ján Gamboš, Anton Zdvoráček, František Lednický, Justín Vitko, Ján Gardian, Vojtech Jakubík, Jozef Lenkava.     V tomto období ešte neboli organizované pravidelné, dlhodobé majstrovské súťaže. Športové kluby usporadúvali medzi sebou priateľské futbalové zápasy a organizovali turnaje o rôzne trofeje. 15. augusta 1939 poriadal ŠK Žilina jeden z takýchto turnajov za účasti 8 maloklubov. Víťazom turnaja sa stalo mužstvo ŠK Rajec a bolo odmenené krásnym strieborným pohárom. Tento pohár sa v priebehu II. svetovej vojny stratil. Je to veľká škoda. Dnes by to bola najstaršia športová trofej futbalového klubu.      Okrem futbalových a volejbalových stretnutí, ŠK Rajec v prvom desaťročí svojej existencie každoročne poriadal tanečné zábavy a divadelné predstavenia, ktorých výťažok bol finančným základom pre športovú činnosť v celom roku. Toto obdobie poznačiliaj viaceré striedania predsedov klubu, roky úspešne aj neúspešne, rôzne intrigánstva, ktoré viedli až ku ukončeniu činnosti ŠK Rajec na začiatku II. svetovej vojny. O tomto svedčia fotokópie listov p. Elemíra Kompánka, p. Michala Wirghu o vzdaní sa funkcií a vystúpení z ŠK Rajec, a zmena názvu a pečiatky klubu zo "Športový klub Rajec-1930" na "Športový klub Rajec" so štátnym Slovenským znakom z roku 1940.      Na začiatku spomenutá jednota Orol v roku 1940 zanikla. Zo Sokola bola v priebehu a po skončení II. svetovej vojny vytvorená celoštátna jednotná telovýchovná organizácia – JTO Sokol, v rámci ktorej potom vznikli rôzne športové kluby a telovýchovné jednoty. Činnosť ŠK Rajec v tomto období pokračovala iba príležitostne a neorganizovane. V Rajci v roku 1943 vznikol Klub slovenských turistov a lyžiarov. Ako vyplýva z názvu klubu, jeho úlohou bola činnosť a propagácia lyžovania a turistiky. Klub mal na začiatku 20 členov a postupne sa rozrástol až na 100 členov. Zakladatelia klubu boli Valer Zafka, Jozef Huljak, Jozef Franek, Milan Čerňanský, Milan Stráňai, Štefan Eloga, Ján Duda, Gustáv Paštéka. Za predsedu klubu bol zvolený Ján Duda, podpredsedu Valer Zafka a tajomníka Jozef Franek. Členovia klubu tiež poriadali divadelné predstavenia v hoteli KĽAK.   obr. 1. a 2.  Futbalisti a funkcionári ŠK Rajec 1935 - 1942.  pozn. kliknutím na obrázok sa obrázok zväčší .

II. Vojnové premeny. Obnovenie činnosti po skončení vojny.     Slovenská vláda v roku 1938 svojim nariadením č. 70/38 rozpustila všetky telovýchovné organizácie na Slovensku a včlenila ich do HG, ktorá mala prevziať všetok majetok týchto organizácií. Týmto nariadením bola ukončená, našťastie iba dočasne, aj činnosť ŠK Rajec. Prechod majetku ŠK do novej organizácie sa neuskutočnil.      Sokol Slovena Rajec. Po ukončení druhej svetovej vojny v roku 1945 bol ŠK Rajec začlenený do novej Jednotnej telovýchovnej organizácie s celoštátnou pôsobnosťou. V marci 1948 v Rajci bola obnovená organizovaná činnosť vo futbale v rámci futbalového odboru závodného klubu Sokol Slovena Rajec. Svoju klubovú miestnosť mali v hostinci p. Lamoša na námestí pri bývalej meštianskej škole, dnes budova MsÚ. Závodný klub koordinoval svoju činnosť s obecnou organizáciou Sokola v Rajci, kde bol predsedom p. František Krejsa. Predsedom futbalového odboru Sokol Slovena Rajec bol v tom čase p. Jozef Židek. Futbalisti svoje zápasy hrávali ešte na starom ihrisku, v priestore dnešného parkoviska Nákladnej dopravy Žilina. Po roku 1945 vznikli v jednotlivých športoch celoštátne organizované majstrovské postupové súťaže. Vo februári 1948 Predsedníctvo ústredného výboru Národného frontu rozhodlo, že jedinou telovýchovnou organizáciou na Slovensku bude Sokol, a všetky zväzy, spolky, kluby a telovýchovné organizácie splynú do tejto Jednotnej telovýchovnej organizácie. Na Slovensku bol v tom čase vytvorený Výbor Slovenskej telovýchovnej rady, kde za prvého predsedu bol zvolený Prof. Dr. Karol Stráňai, jeden zo zakladateľov ŠK Rajec v roku 1930. Rajeckí futbalisti sa do majstrovskej súťaže prihlásili pod názvom FK Sokol Slovena Rajec. V októbri 1949 bola v závode Slovena založená závodná telovýchovná jednota Sokol Slovena Rajec a ako prvý predseda bol zvolený p. Jozef Smutný. Náplňou činnosti TJ bolo plnenie disciplín Tyršovho odznaku zdatnosti a majstrovské futbalové zápasy mužstiev dospelých a dorastu. Mužstvo dospelých v rokoch 1949-1950 hralo v krajskej súťaži, kde boli zaradené TJ Závodie, Ilava, Kysucké Nové Mesto, Bánová, Teplička, Ladce, Dolný Hričov, Lietavská Lúčka, Bytča. V októbri 1950, na podnet Jána Bejtica došlo k zlúčeniu miestnej a závodnej jednoty Sokol a celá športová činnosť v Rajci bola potom organizovaná v rámci závodu Slovena Rajec. V tomto období došlo ku podstatnému zlepšeniu materiálnych podmienok pre vykonávanie záujmovej športovej činnosti.      V základnej zostave futbalového mužstva dospelých TJ Sokol Slovena Rajec boli hráči: Michal Babjak, František Ivanka, Bohuš Gajdoš, Jaroslav Šimko, Samuel Fraňo, Ján Šujanský, František Lednický, Ladislav Timko, Jozef Kováčik, Michal Slyško, Emil Špánik, Vladimír Žilinčík, Ján Vanák, Pavol Šimko, Jozef Cibulka, Anton Vanák, Anton Prokopovič, Vladimír Wirgha, Jozef Smatana, Jozef Lenkava, Jozef Vavrík, Jozef Gamboš.      V rámci TJ Sokol Slovena Rajec bola obnovená činnosť volejbalového oddielu žien a mužov. Volejbalové stretnutia v tomto období sa uskutočňovali na ihrisku pri bývalej Sokolovni, dnes priestory motoklubu, na ulici Športovej. V roku 1950 sa činnosť závodnej jednoty Sokola a miestnej organizácie Sokola stále viac približovali. Konalo sa viacero spoločných schôdzi s účasťou čelných funkcionárov. Za závodnú jednotu Sokol sa prezentovali predseda p. Jozef Smutný, jednateľ p. Ján Bejtic, tajomník Jaroslav Šimko, za miestnu jednotu Sokol a za okresný výbor JTO Sokol jeho predseda pán Ján Harant, tajomník pán Ondrej Žilinčík a náčelník športu pán Vágner. Títo všetci sa vtedy vzájomne oslovovali podľa stanov Sokola ako bratia. Vyvrcholením týchto stretnutí a koordinácie činnosti obidvoch jednôt bolo ich zlúčenie 28. októbra 1950. Na oslavu tohto zlúčenia a na ukončenie sezóny sa konala v Sokolovni 5. novembra 1950 spoločenská zábava.      Nezmazateľným dokladom o zlepšovaní materiálnych podmienok pre športovú činnosť v Rajci v päťdesiatych rokoch minulého storočia bola výstavba nového futbalového ihriska, o ktorej bolo rozhodnuté na základe výnosu Slovenského úradu pre telesnú výchovu a šport zo dňa 7.11.1951, číslo 4.426/1951-III/1. Týmto bola výstavba ihriska v Rajci zaradená do programu "Akcia 50 ihrísk". Výstavba nového ihriska sa stala základným objektom neskoršieho budovania športového štadióna, ktorý doteraz nie je dokončený z dôvodu protichodných záujmov jednotlivých skupín občanov mesta. O zaradenie výstavby rajeckého ihriska do celoštátnej akcie sa značnou mierou pričinil vtedajší predseda okresného výboru JTO Sokol pán Harant, ktorý patril medzi skalných fanúšikov rajeckého futbalu.

obr. 3. TFO-ZK SOKOL Slovena Rajec 1947; Jozef Smatana, Jozef Vavrík, Vladimír Wigha, Ján Vanák, František Lednický, Bohuš Gajdoš, Ján Šujanský; v sede Jozef Lenkava, Jaroslav Šimko, Jozef Cibulka, Jozef Gamboš obr. 4. FO-ZK SOKOL Slovena Rajec 1949; Jaroslav Šimko, František Mandáček, Anton Prokopovič, Michal Slyško, Jozef špánik, Ján Vanák, Ludvík Kotrík, Štefan Špánik, Ladislav uhlárik, Miroslav Wirgha, Jaroslav Žilinčík obr. 5. FO-ZK SOKOL Slovena Rajec 1949-50;
obr. 3.	obr. 4.	obr. 5.

III. Celoštátne centrálne riadená telesná výchova. TJ Iskra Rajec, jej úspech a pád.      V roku 1950 v rámci celoštátnej územnej reorganizácie bol vytvorený nový okres Rajec. Týmto sa stal Rajec okresným mestom a vznikol Okresný výbor telovýchovnej organizácie Sokol. V celoštátnom merítku pokračovali organizačné zmeny v športe až do roku 1957, keď sa v marci konal Ustanovujúci zjazd novej telovýchovnej organizácie. Na tomto zjazde telovýchovná organizácia prijala názov Československý zväz telesnej výchovy – ČSZTV.     V našom meste následkom týchto zmien vďaka Okresnému výboru ČSZTV boli vytvorené neporovnateľne lepšie materiálne podmienky pre šport ako pred rokom 1950 a nastal výrazný rozvoj športového života. Pri terajšej píle Cenzuálneho spolumajiteľstva bolo vybudované volejbalové ihrisko. Pri Sokolovni bolo tiež obnovené volejbalové ihrisko. Bolo dokončené nové futbalové ihrisko, pri ňom ďalšie dve volejbalové ihriská a prírodné klzisko s mantinelmi. V rámci výstavby novej školy, terajšie cirkevné gymnázium, bola vybudovaná telocvičňa so sociálnym zariadením, ktorá svojimi rozmermi vyhovovala pre súťažné zápasy vo volejbale a basketbale. Týmto boli zároveň vytvorené tréningové priestory pre basketbal, volejbal, stolný tenis, gymnastiku a futbal aj v zimnom období. Rovnakým tempom ako sa budovalo materiálne zázemie pre pestovanie športu rôzneho druhu, vznikali aj nové športové oddiely.       TJ Iskra Rajec. V roku 1953, v závode Slovena, telovýchovná jednota Sokol prijala nový názov Iskra Rajec. V rámci TJ Iskra Rajec ku existujúcemu oddielu futbalu a oddielu volejbalu postupne pribúdali oddiely cyklistický, šachový, gymnastický, hokejový a lyžiarsky. TJ Iskra pod patronátom závodu Slovena, bola úspešnou športovou organizáciou. V jej cyklistickom oddieli vyrástol jeden z reprezentantov Československa, ktorý sa viackrát zúčastnil na pretekoch mieru, p. Rudolf Uhliarik – Beňo. Futbalisti a basketbalisti hrali krajskú súťaž. Volejbalisti o prvé miesto v divízii. Do národnej volejbalovej ligy nemohli postúpiť pre nedostatok finančných prostriedkov potrebných pre takúto súťaž. Ostatní športovci súťažili na okresnej úrovni. Gymnastický oddiel po vedením p. Jozefa Huljaka a jeho manželky sa často prezentoval na pódiových vystúpeniach v rámci mesta. Okrem reprezentovania mesta v majstrovských súťažiach športovci TJ Iskra každoročne poriadali na fašiangy tradičný maškarný ples, ktorý bol vždy veľkou spoločenskou udalosťou. Prvý predseda TJ Iskra bol pán Jozef Kováčik.     V tomto období boli celoštátne organizované gymnastické cvičenia, ktorých vyvrcholením bola Pražská spartakiáda v roku 1955. Potom sa spartakiády konali pravidelne každých päť rokov až do roku 1985. Do tohto cvičenia sa zapájali aj športovci Iskry Rajec a niektorí najlepší z nich sa zúčastňovali na Pražskej spartakiáde.   obr. 6. Československá spartakiáda (ČSS) 1955 - Sprievod na ihrisko obr. 7. ČSS 1955 obr. 8. ČSS 1980 obr. 9. ČSS 1985 - Skladba dorastencov                                    obr. 6. obr. 7. obr. 8. obr. 9.        Futbalový oddiel TJ Iskra mal dve družstvá dospelých a jedno družstvo dorastencov. A-mužstvo dospelých hralo krajskú súťaž. V tejto súťaži okrem Iskry Rajec boli zaradené mužstvá Sokol Závodie-Žilina, Spartak Bytča, P.D.A. Žilina, ČSAD Žilina, Spartak Považská Bystrica B, Tatran Turzovka, ČH Žilina, Gumár Púchov, Dynamo Žilina, Bytčica a Pruské. B-mužstvo dospelých a dorastenci boli v okresnej súťaži. V zostave A-mužstva dospelých v rokoch 1954-1962 boli hráči Babjak Michal, Ivanka František, Koľada Ján, Gajdoš Bohuš, Lednický František, Šimko Pavol, Kotrík Ľudovít, Vanák Ján, Slyško Michal, Prokopovič Anton, Kompánek Vladimír, Šimko Jaroslav, Cibulka Jozef, Kučerík Anton, Wirgha Vladimír, Wirgha Miroslav, Augustíny Štefan, Jelša Marián, Jelša František, Špánik Jozef, Žilinčík Jaroslav, Uhlárik Ladislav, Rybár Jozef, Thurzo Jozef, Filo Jozef, Eloga Jozef, Baránek Jozef, Špánik Gabriel, Veselický Jozef, Paprskár Miroslav, Paulíny Pavol, Huljak Vladimír, Mládenek Ladislav, Buček Jozef, Foltán Ondrej, Baďura Jozef, Cibulka Ján. Pri mužstve postupne pôsobili ako tréneri bývalí prvoligoví hráči zo Žiliny páni Mihelyi, Németh, Zachar a Skach.     Obr. č. 10. FO TJ Iskra Rajec 1954; vedúci-Justín Vitko, brankár-František Mandáček, obráncovia-Bohuš Gajdoš, Ľudevít Kotrík, záložníci-Ján Vanák, Fero Lednický, Štefan Špánik útočnici-Ján Židek, Anton Čutek, Anton Prokopovič, Ján Šujanský, Michal Slyško.                                                              Volejbalový oddiel – muži – hrali do roku 1958 okresnú súťaž. Po príchode Štefana Smatanu zo Žiliny, kde hral druhú volejbalovú ligu, hra rajeckých volejbalistov sa podstatne zlepšila. Rajec postúpil do krajskej súťaže a začala sa 15-ročná séria úspechov. Rajeckí volejbalisti viackrát vyhrali krajskú súťaž, ale do II. ligy nepostúpili ani raz z dôvodu nedostatku financií potrebných pre účasť v takejto súťaži. O tieto úspechy sa zaslúžili pod vedením p. Štefana Smatanu, ktorý bol v jednej osobe vedúcim mužstva, trénerom i kapitánom, hráči Miroslav Wirgha, Tibor Jarina, František Mandáček, Ladislav Súľovský, Jozef Hanza, prezývaný Šabľa, podľa jeho osobitého spôsobu smečovania, Dr. Gejza Dikant, Ján Hutlas, Uškovitz Ladislav, Mládenek Rudolf. V krajskej súťaži v tom období boli zaradené družstvá Banská Bystrica, Lučenec, Detva, Dubová, Žiar n. Hronom, Banská Štiavnica, Kremnica, Ružomberok, Lipt. Mikuláš, Vrútky, Martin, Stavbár Žilina, Dolný Kubín, Dubnica, Nižná.       Obr. č. 11. TJ ISKRA Rajec 1960 - Volejbalový oddiel; Smatana, Mandáček, Hutlas, Jarina, Pekara, Uškovitz, Wirgha                                                                                                          Zánik TJ Iskra Rajec - Pri novej zmene štátneho územného členenia bol okres Rajec zrušený, a tým zanikol aj Okresný výbor ČSZTV v Rajci. V dôsledku toho nastal v Rajci postupný úpadok športovej činnosti, ktorá zaznamenala svoje druhé prerušenie, zánik TJ Iskra Rajec v roku 1963. K tomuto dramatickému zlomu došlo v priebehu jarnej časti súťaže 1962-1963, keď vtedajší OV ČSZTV Žilina svojim rozhodnutím v spore o postup družstva dorastencov, do krajskej súťaže medzi TJ Teplička a TJ Iskra Rajec nespravodlivo rozhodol v neprospech Rajca. Následne na to sa v sále Sociálneho domu Sloveny konala búrlivá celomestská schôdza, na ktorej boli prítomní aj zástupcovia OV ČSZTV a títo trvali na svojom rozhodnutí. Vtedajší funkcionári TJ Iskra Rajec, ktorí boli všetci zamestnancami v závode Sloveny, keď nevideli žiadnu inú možnosť dovolať sa pravdy a objektívneho konania OV ČSZTV, rozhodli sa zrušiť telovýchovnú jednotu a odovzdať na OV ČSZTV všetky členské preukazy ako protest proti diskriminácií. V tom čase pravdepodobne došlo tiež ku zničeniu všetkých dokladov o činnosti TJ Iskra Rajec, takže dnes ani nevieme, kto bol vtedy predsedom TJ, pri jej zániku.

IV. TJ Jednota Rajec 1963-1993. Najvýznamnejší rozvoj telesnej výchovy a športu v meste v jeho 75 – ročnej histórii.       Zánik TJ Iskra Rajec v prvom polroku 1963, prerušenie činnosti na 3 mesiace, znamenalo vyradenie všetkých družstiev TJ Iskra z pravidelných súťaží a nový začiatok mohol nastať iba zaradením do najnižších okresných súťaží. Napriek trestu, ktorý bol dôsledkom zrušenia TJ Iskra Rajec, túžba novej generácie futbalistov, ktorí vyrástli v dorasteneckých družstvách zrušenej telovýchovnej jednoty a chceli hrať futbal bola silnejšia, ako nezáujem bývalých funkcionárov Iskra Rajec obnoviť v meste športovú činnosť.        TJ Jednota Rajec. Z toho dôvodu skupina mladých futbalistov vo veku 20-25 rokov oslovila niekoľkých futbalových fanúšikov so žiadosťou o pomoc a spoluprácu pri založení novej telovýchovnej jednoty. Štyria z týchto fanúšikov prejavili ochotu prijať funkcie v novej telovýchovnej jednote. Boli to Hajšo Adam, náčelník verejnej bezpečnosti, Kavec Ondrej – Gero, vedúci predajne Kniha, Miloš Goljer, vedúci predajne chleba a Anton Rybárik, rušňovodič. Ďalších 11 zakladajúcich členov novej telovýchovnej jednoty boli aktívni futbalisti Baďura Jozef, Foltán Ondrej, Hanza Anton, Baránek Jozef, Augustíny Štefan, Paulíny Pavol, Mládenek Ladislav, Špánik Gabriel, Buček Jozef, Cibulka Ján a Eloga Jozef. Týchto 15 futbalových nadšencov sa na svojej prvej schôdzi uznieslo, že podajú prihlášku do okresnej futbalovej súťaže ako nová telovýchovná jednota pod názvom TJ JEDNOTA Rajec. Za predsedu TJ bol zvolený p. Adam Hajšo, za tajomníka p. Foltán Ondrej. Pokladníkom bol Ondrej Kavec, Miloš Goljer bol zdravotník a p. Anton Rybárik bol vedúci mužstva. Trénera v jesennej časti súťaže nemali z čoho zaplatiť. Nový začiatok činnosti TJ bol veľmi ťažký. Okrem futbalového ihriska, šatní a obrovskej túžby hrať futbal hráči nemali celkom nič. Preto požiadali vtedajší Mestský národný výbor o finančnú pomoc na zakúpenie dresov, trenírok, štucní, chráničov a teplákov. Kopačky si každý hráč kúpil za vlastné peniaze. Prvé peniaze zo svojej činnosti získali futbalisti zo vstupného, z poriadania zábav a z príležitostnej finančnej podpory od podnikov v meste. Svoj nový názov organizácie si zakladajúcich 15 členov stanovilo s jednoznačným cieľom – dosiahnuť spoluprácu a zjednotenie všetkých podnikov na území mesta pre podporu a nový rozvoj športu pre potreby a potešenie občanov Rajca. O tom bol názov Jednota. Tento cieľ vďaka vytrvalej činnosti v rozširovaní členskej základne, úspešným výsledkom futbalového mužstva v súťaži, vytvoreniu mládežníckych družstiev vo futbale, ale aj v dôsledku ústretového prístupu vedúcich pracovníkov v podnikoch a závodoch mesta, boli v priebehu 10 rokov uzatvorené zmluvy o kolektívnom členstve v TJ Jednota Rajec so všetkými hospodárskymi organizáciami v meste.     Rozhodujúcou mierou na populárnosti futbalu v Rajci sa v tom období podieľali samotní hráči A-mužstva, keď po viacerých umiestneniach v popredí súťažnej tabuľky, v roku 1968 znovu postúpili do krajskej súťaže. O tomto úspechu bol vtedy v okresných novinách Cieľ uverejnený článok s názvom "Nálada Rajčanov nad normál". V tomto článku okrem iného je uvedené: "Veľa trénerov sa už v Rajci vystriedalo (ako v Žiline). Mená Krásnohorský, Mihelyi, Németh, Zachar, Skach, Prokopovič, Šujanský, Vrtaňa, však nedokázalo to, čo skromný Ján Vanák. Aj za ponurej finančnej situácie vedel natoľko stmeliť mužstvo, že bojovalo nadšene a bez nastavovania dlaní." Anton Cibuľka ďalej píše, že veľa sa zmenilo aj v nazeraní mestských a podnikových funkcionárov na rajecký futbal. Kedysi boli k nemu ľahostajní a dnes pomáhajú zo všetkých síl. Osobitná vďaka za to patrí predsedovi TJ p. Justínovi Vitkovi a tajomníkovi p. Adamovi Hajšovi.     O tom, že futbal bol v období rokov 1956-1970 v Rajci mimoriadne populárny, dosvedčujú návštevy na majstrovských futbalových zápasoch, keď 600-800, aj 1000 divákov nebolo žiadnou výnimkou. Ako perličku z tohto obdobia je vhodné pripomenúť víťazný gól, ktorý zaznamenal z plného behu zo vzdialenosti cca 25 metrov po centri ľavého krídla J. Vrtaňu, kapitán mužstva O. Foltán v zápase so Stráňavami na jar v roku 1968. Tento gól rozhodol o postupe rajeckých futbalistov do krajskej súťaže a dodnes na to spomínajú fanúšikovia, ktorí boli na tomto zápase, ako na jeden z najkrajších gólov v histórii rajeckého futbalu.     V okresnej futbalovej súťaži v ročníku 1967-1968 štartovalo 12 mužstiev: Rajec, Stráňavy, Kotešová, VDŠ Žilina, Zádubnice, Dolný Hričov, Lietava, Teplička, Rosina, Trnové a Belá. Rajeckí futbalisti vybojovali 1. miesto v tabuľke so ziskom 32 bodov a skóre 51:24, keď z 22 zápasov vyhrali 13, remizovali 6 a prehrali 3 zápasy. Na 2. mieste skončili Stráňavy s 30 bodmi a 3. bola Kotešová s 26 bodmi. Okrem toho Rajec vyhral 1. miesto aj v súťaži slušnosti so ziskom + 211 bodov pred 2. Trnovým, ktoré získalo + 160 bodov. Súťaž slušnosti bola hodnotená podľa vystupovania hráčov na ihrisku a podľa chovania sa fanúšikov a funkcionárov telovýchovných jednôt na majstrovských futbalových zápasoch. Táto súťaž svojim spôsobom priaznivo vplývala na kultúrnu úroveň prostredia v priebehu futbalových zápasoch. O postup do I. b triedy krajskej súťaže vo futbale v roku 1968 sa zaslúžil - obr. č. 12.   Obr. č. 12. Stojaci zľava, tréner Ján Vanák, hráči Karol Mikolka, Jozef Baďura, Ján Mandáček, Karol Jančovič, Ján Bohdal, vedúci mužstva Anton Vitko, Baďura Štefan, Veselý Juraj, v drepe Vrtaňa Jozef, Paulíny Pavol, Pavlík Jozef, kapitán Ondrej Foltán, František Rybárik.                           Tento významný úspech rajeckých futbalistov v roku 1968 sa stal základom a rozhodujúcou silou pre nový rozvoj telovýchovy a športu na obdobie ďalších 25 rokov.      Volejbalový oddiel. V novej telovýchovnej jednote pokračoval vo svojej činnosti aj volejbalový oddiel. Tak isto ako futbalisti museli hrať kvalifikovaný turnaj o postup do krajskej súťaže. Tento turnaj vyhrali a boli opätovne zaradení do krajskej súťaže. Túto krajskú súťaž naši volejbalisti znovu viackrát vyhrali, ale pre opakovaný nedostatok financií nemohli postúpiť do II. ligy. Pod tlakom takejto nepriaznivej situácie činnosť oddielu postupne upadala, až v roku 1971 bola na 3 roky prerušená. V tom období boli v zostave Smatana Štefan, Kmeť Stanislav, Súľovský Ladislav, Hanza Jozef, Buček Ladislav, Pekara Anton, Kučerík Jozef, Pilz Jiří, Račko Michal, Kobela Marian, Kučerík Anton, Prochorov Peter, Žucha Dušan. Jeden z novej generácie volejbalistov Ing. Ján Huljak si na tento "zlatý vek" rajeckého volejbalu spomína: " V Rajci za sociálnym domov vedľa starej píly bolo antukové volejbalové ihrisko. V tomto priestore v 60-tych rokoch minulého storočia hrávala ˶stará garda ̋ rajeckého volejbalu svoje nádherné zápasy. Pamätám sa ako chlapec na tú úžasnú atmosféru a divácku kulisu plnú vášní. Páni hráči Smatana Štefan, Kmeť Stanislav, Súľovský Ladislav, Pilz Jiři a ďalší privádzali športových fanúšikov svojimi výkonmi a oduševnenou hrou do varu. Neboli však peniaze na postup do ligy a mužstvo sa rozpadlo. Nádherná éra zápasov pri píle za Sociálnym domov sa skončila. Potom v rokoch 1969-1973 v Rajci volejbal akoby skončil." Obr. č. 13. TJ Jednta Rajec 1965 - Volejbalový oddiel; Stanislav Kmeť, Miroslav Wirgha, Anton Pekara, Štefan Smtana, Jozef Kučerík, Ladislav Buček                                              Futbalové A-mužstvo po trojročnej účasti v krajskej súťaži v dôsledku ukončenia aktívnej činnosti hráčov, ktorí v roku 1968 vybojovali postup do krajskej súťaže, a tiež pod vplyvom celoštátnych politických zmien, znovu v roku 1971 zostúpilo do okresnej súťaže. Činnosť TJ sa opätovne obmedzila iba na futbalový, volejbalový a lyžiarsky oddiel. Skutočný nový rozvoj telovýchovy a športu nastal od roku 1972, keď na výročnej členskej schôdzi bol zvolený nový výbor telovýchovnej jednoty a za predsedu bol zvolený Ondrej Foltán.     V priebehu obdobia rokov 1973-1993, primerane ku zvyšovaniu členskej základne z 20 členov v roku 1963, cez 110 členov v roku 1972 a 298 členov v roku 1980, na 407 členov v roku 1985, došlo ku zlepšovaniu materiálnych a finančných podmienok. Z rozpočtu 47 283,- Sk v roku 1971, cez rozpočet 119 417,- Sk v roku 1975, rozpočet 151 533,- Sk v roku 1980, na rozpočet 737 900,-Sk v roku 1985. Rovnako sa po roku 1972 postupne zvyšoval počet družstiev v športových súťažiach a vznikli nové športové oddiely a odbory.     Finančné prostriedky do svojho rozpočtu v tomto období členovia a najmä funkcionári TJ zabezpečovali z dotácií vyšších orgánov ČSZTV a z MsNV vo výške cca 150 000,- Kčs ročne. Z toho bolo 130 000,- Kčs určené na údržbu, opravy a obnovu ihrísk a budov TJ a 20 000, Kčs na vlastnú športovú činnosť. Podstatná časť financií na športovú činnosť bola zabezpečená príjmom za kolektívne členstvo vo forme zmlúv, ktoré mala TJ uzatvorené so všetkými vtedy existujúcimi hospodárskymi organizáciami na území mesta. Príjem za toto členstvo bol ročne v čiastke cca 140-150 tis. Kčs. Telovýchovná jednota pre účely športovej a spoločenskej činnosti v podstatnej miere produkovala príjmy z vlastnej športovej a hospodárskej činnosti v ročnom objeme cca 470 000,- Kčs. V tom bol príjem za vstupné členské známky, oddielové príspevky a príspevky zo zábav v čiastke 135 000,-Kčs, nájomné za priestory na štadióne v čiastke 75 000,-Kčs a zisk z hospodárskej činnosti (natieračské práce, stavebné práce a zber železného šrotu) v čiastke cca 260 000,-Kčs.     V marci 1974 vznikol v rámci TJ Odbor základnej rekreačnej telesnej výchovy – ZRTV, ktorý bol založený dvomi vyznávačkami rekreačného pohybu Evžéniou Pechancovou a MUDr. Radmilou Jáňovou. Členská základňa sa z 15 členiek postupne zvýšila na viac ako 50 žien. Náplňou činnosti odboru ZRTV boli nácviky pódiových skladieb, nácviky na spartakiádne vystúpenia, cvičenia s hudbou, darcovstvo krvi. V roku 1980 v tomto odbore vznikol oddiel mladších žiakov "Cvípopríci", ktorí svojou činnosťou v prírode pod vedením pani Pechancovej boli známi v celej vtedajšej ČSSR. Po 17. novembri 1989 boli spartakiádne vystúpenia zrušené, čo malo negatívny dopad aj na činnosť tohto odboru a počet členiek sa podstatné znížil. Obr. č. 14. TJ Jednta Rajec 1975 - Členky odboru základnej rekreačnej telesnej výchovy.       V septembri 1974 obnovili svoju činnosť hráči volejbalového oddielu. Ing. Jozef Kučerík a Ján Huljak sformovali nové volejbalové družstvo, ktoré začalo s tréningovým procesom. Boli to väčšinou zamestnanci Považských Strojárni, závodu Rajec, Anton Kučerík, Jozef Cibuľka, Ján Lasok, Vladimír Janžo a postupne sa vrátili aj bývali výborní hráči Štefan Smatana, Peter Prochorov, Dušan Žucha a Ladislav Pekara. Po ďalšom doplnení družstva o hráčov Františka Lednického, Miloša Tordu, Jonáša Mariana, Vladimíra Bohdala, Bajzíka Ivana, Karola Slabňa, Karola Uhlárika, Jozefa Miškovského, Honzu Pospíšila, Milana Heidricha, a získaní hrajúceho trénera Ivana Švancara zo Žiliny, to už bol dostatočne široký kvalitný káder hráčov.    Rajeckí volejbalisti ako pomerne silné družstvo začali hrávať rôzne turnaje a okresnú súťaž. Postupne sa vypracovali na prvé priečky v súťaží a hrali kvalifikáciu o postup do krajskej súťaže. Po likvidácii antukového ihriska za Sociálnym domom hrávali svoje zápasy na asfaltovom vonkajšom ihrisku na dvore terajšej cirkevnej školy a neskoršie po zmene volejbalovej sezóny na zimné obdobie, hrali vo veľkej telocvični ZDŠ na Lipovej ulici. V tomto novom prostredí na jednej strane našli lepšie podmienky pre svoju hru (kryté a vykurované prostredie, dobré sociálne vybavenie), ale na druhej strane prišli o podporu a kontakty hráčov s obecenstvom z dôvodu obmedzeného prístupu divákov do telocvične. Volejbal v Rajci sa tak zmenil na komornú formu športu. Ku obratu v tejto situácií môže dôjsť až po dokončení športovej haly, ktorá je už rozostavaná 15 rokov.     V období rokov 1980-1990 štafetu rajeckého volejbalu postupne prevzala nová generácia. Boli to Huljak Ján, Uhlárik Peter, Smieško Jaroslav, Pecho Jaroslav, Uhlárik Karol, Cinko Anton, Mišák, Jančovič Jaroslav, Uhlárik Ján, Antol Vladimír, Huljak Ladislav, Langa Peter a ďalší, ktorí sú na fotografii z roku 1984.   Obr. č. 15. TJ Jednta Rajec 1982 - Volejbalový oddiel     28. novembra 1977 bol založený nový telovýchovný odbor v rámci činnosti TJ Jednota Odbor pešej turistiky, ktorý a mal oddiel dospelých s počtom členov 45 a turistický oddiel mládeže, ktorého vedúcim bol Karol Koleda. Prvým predsedom odboru bol Jozef Čička. Náplňou činnosti členov turistického odboru boli rôzne jarné, letné a zimné pochody, prechody a výstupy na horské hrebence a tiež pomoc pri vysádzaní lesov.   Obr. č. 16. TJ Jednota Rajec - Odbor turistiky 1983; Sedlo pod Kriváňom.       V roku 1982, keď bol predsedom odboru p. Jaroslav Smieško vznikol bežecký klub a následne v roku 1983 títo bežci už zorganizovali tzv. nultý ročník rajeckého maratónu na trati Rajec – Čičmany a späť. O rok neskoršie sa táto skupina bežcov na čele s pánom Pavlom Uhlárikom rozhodla požiadať výbor TJ Jednota Rajec o pomoc pri organizovaní Rajeckého maratónu. Porozumenie a ochotu pomôcť tomuto podujatiu pri jeho začiatkoch našli u všetkých členov výboru TJ, a najmä u predsedu Telovýchovnej jednoty Ondreja Foltána a predsedu Mestského národného výboru p. Antona Mandáka, ktorý bol tiež jedným z členov výboru TJ.  Tak od roku 1984 začal Rajecký maratón písať svoju doteraz neprerušenú históriu. Stal sa každoročným hlavným podujatím odboru turistiky v rámci TJ, ktorej členovia výboru sa podieľali na prvých desiatich ročníkoch aj na samostatnej organizácií maratónu ako funkcionári v organizačnom výbore. Okrem tohto podujatia sa členovia bežeckého klubu a neskoršie Maratón klubu Rajec zúčastňovali a zúčastňujú na iných maratónoch v rámci Slovenska, aj v iných európskych štátoch.   Obr. č. 17. TJ Jednota Rajec, Bežecký oddiel 1984; I. ročník Rajeckého maratónu.       V marci 1978 obnovil svoju činnosť lyžiarsky oddiel, predsedom oddielu bol p. Viktor Hajster. Lyžiari začali svoju činnosť vykonávať na svahoch v okolí chaty závodu Slovena pod Kľakom. Neskoršie sa podujali dokončiť lyžiarsky vlek v Čičmanoch, čo bolo financované prostredníctvom a zodpovednosťou výboru TJ Jednota. Vlek bol úspešne vybudovaný a činnosť lyžiarskeho oddielu sa presunula do nového lyžiarskeho strediska v Čičmanoch. Zakladajúci členovia lyžiarskeho oddielu boli p. Viktor Hajster, Miroslav Galovič, Ľubomír Torda, Ján Paulíny, Jaroslav Smieško, Miroslav Huljak, Bertin Galovič, Štefan Špánik, Ingác Michel, Karol Závodský.     Pretože zjazdové lyžovanie je finančne veľmi náročný šport, postupne dochádzalo ku vážnym roztržkám medzi finančnými požiadavkami výboru lyžiarskeho oddielu a možnosťami telovýchovnej jednoty. Z toho dôvodu v roku 1985 po viacnásobných rokovaniach vo výbore TJ so súhlasom OV ČSZTV a štátnych orgánov v meste, bola vytvorená nová telovýchovný jednota "MIER" so zameraním sa zimné športy, ktorej základom sa stal lyžiarsky oddiel z TJ Rajec. Z majetku TJ Jednota bolo novej telovýchovnej jednote Mier bezodplatným prevodom odovzdané motorové vozidlo v hodnote 30 000,- Sk a športová výstroj v hodnote 20 950,-Sk. Nová telovýchovná jednota bola zaregistrovaná 21.októbra 1985, za predsedu bol zvolený pán Štefan Špánik.     V roku 1979 začal aktívnu činnosť vyvíjať oddiel stolného tenisu pod vedením pani Ľudmily Litvovej. Táto činnosť po krátkom období bola ukončená z dôvodu odchodu p. Litvovej. Druhý začiatok existencie oddielu stolného tenisu je zapísaný od septembra 1981. Predsedom oddielu sa stal pán Ján Vanák, v oddiele bolo 8 dospelých členov a 15 žiakov. V pravidelných okresných súťažiach bolo zaradené 1 družstvo dospelých a jedno žiacke družstvo. Neskoršie po zvolení Ing. Mariana Jasenovca do funkcie predsedu oddielu postupne sa zvyšoval počet členov aj počet žiackych družstiev v okresnej súťaži.     Tenisový oddiel. Tenis ako športové odvetvie sa v Rajci pred rokom 1986 hral iba neorganizovane na rôznych neupravených plochách. Preto záujemcovia o túto zaujímavú a peknú hru sa rozhodli založiť tenisový oddiel. Na svoju ustanovujúcu schôdzu dňa 3.4.1986 si pozvali členov výboru TJ Jednota Rajec, oznámili im svoj zámer založiť tenisový oddiel a požiadali o prijatie za členov TJ Jednota. Po vstupe do telovýchovnej jednoty a súhlase výboru TJ sa rozhodli vybudovať svojpomocne a s finančným príspevkom MsNV v priestore štadióna TJ tenisový areál s tromi antukovými kurtami-dvorcami, tréningovou stenou a hospodárskym domom. Zakladateľmi oddielu boli bratia Ing. Ján Pekara, ktorý bol zvolený za predsedu oddielu a Ing. Ladislav Pekara, ktorý bol zvolený za tajomníka. V prvom roku svojej existencie mal oddiel 23 členov. V období rokov 1986, 1987 sa tenisti venovali v plnej miere výstavbe svojho areálu a odpracovali tam celkom 3 400 brigádnických hodín. Najviac sa na tomto podieľali Ján Pekara, Ladislav Pekara, Rudolf Frašita, Miroslav Fraštia a Marián Jasenovec. V mesiaci apríli 1988 bola stavba dokončená a tenisti začali s vlastnou športovou činnosťou. Prihlásili družstvo mužov do okresnej súťaže, založili prípravku pre žiakov, 5 členov oddielu absolvovalo trénersky kvalifikačný kurz a venovali sa cca 70 deťom vo veku od 6 rokov. Týmto spôsobom si vychovali generáciu žiakov, ktorí v roku 1990 už hrali tenis na krajskej úrovni. Okrem toho tenisti poriadajú každý rok viacero majstrovských turnajov na úrovni okresu v kategórii dospelých. Od roku 1992 členovia oddielu hrajú v kategórii dospelých i v kategórií žiakov na úrovni krajskej. Svoje tenisové dvorce poskytoval oddiel vo vymedzenom čase pre rekreačných tenistov z mesta a okolia.      Futbalový oddiel. Vo futbalovom oddieli v rokoch 1973-1980 zlepšovanie činnosti postupovalo iba veľmi pomaly. V okresných súťažiach boli zaradené 1 družstvo dospelých, 1 družstvo dorastu a 1 družstvo žiakov. V tomto období sa v družstve dospelých vystriedal veľký počet hráčov a to isté bolo u funkcionárov výboru futbalového oddielu. K výraznejšiemu zlepšeniu kvality hráčov došlo po roku 1980 nástupom novej generácie vlastných hráčov z dorastencov. V súťažnom ročníku 1983/84 žiaci postúpili do vyššej súťaže a v súťažnom ročníku 1984/85, po uplynutí 14 rokov, mužstvo dospelých znovu postúpilo do krajskej súťaže. Predsedom futbalového oddielu bol v tom období Ing. Vojtech Fraštia. Vo výbore oddielu pracovalo 17 členov. Tento návrat do krajskej súťaže po 14 rokoch sa podaril mužstvu, ktorého vedúcim bol pán Juraj Veselý, trénerom Anton Sýkora a hráči, ktorí sú na fotografii - obr. č. 18..       Obr. č. 18. FO TJ Jednota Rajec 1985; Víťaz okr. majstrovstva vo futbale roč. 1984-85, postup do I.B - stojaci zľava: vedúci mužstva Juraj Veselý, Igor Slotta, hrajúci tréner Anton Sýkora, Milan Kostka, Jozef Židek, Jozef Huljak, Ján Janík, Štefan Špánik, v podrepe: Pavol Kumančík, Miloš Martinec, Dušan Belvončík, Vladimír Foltán, Jaroslav Hariš, Jaroslav Fraštia.          Kuriozitou bolo, že tento postup si futbalisti vybojovali na náhradnom ihrisku v Ďurčinej. V tom čase na rajeckom štadióne prebiehala rekonštrukcia trávnatej hracej plochy. Napriek vzdialenosti 3 km od Rajca sa kvalifikačnému zápasu o postup prizeralo viac ako 1 500 futbalových fanúšikov. Ďalšie zvyšovanie kvality tohto mužstva pokračovalo po príchode nového trénera Milana Bielika z Považskej Bystrice a doplnenie zostavy o nových hráčov, formou náročných tréningov po stránke technickej, kondičnej a psychickej. Výsledkom takejto náročnej a odbornej práce trénera, vysokej tréningovej morálky a vynikajúcich výkonov hráčov v súťažných stretnutiach, bol po troch rokoch, v roku 1988, ďalší postup futbalistov do I. A triedy Stredoslovenského kraja. V tejto súťaži okrem TJ Rajec boli zaradené mužstvá: VVTŠ Liptovský Mikuláš, TJ Okoličné, TJ Raková, TJ Bánová, TJ Stráňavy, Palúdzka, Krásno nad Kysucou, Kysucký Lieskovec, VTJ Martin, Ľubochňa, Ilava, Nováky a Nová Dubnica. Bola to doteraz najvyššia futbalová súťaž, ktorú rajeckí futbalisti hrali. Je to na úrovni dnešnej IV. futbalovej ligy.       V období rokov 1984-1990 vo futbalovom oddiele okrem predsedu, športovú, spoločenskú a riadiacu činnosť zabezpečovali nasledovní ďalší funkcionári: Ing. Jozef Rajčan, Ing. Ladislav Veselý, Karol Mikolka, Anton Mandák, Juraj Veselý, František Frašita, Jozef Eloga, Štefan Pekara, Štefan Ďurajka, Jozef Goljer, Jozef Maršala, František Rybárik, Anton Rybárik, Rozália Mikolková, Mária Veselá, Emil Pekara. Futbalový oddiel už bol samostatnou hospodárskou jednotkou, ktorá bola účtovne naviazaná na hospodárenie TJ Jednota Rajec a mala vlastný rozpočet.      Predsedom futbalového oddielu bol Ing. Vojtech Fraštia, vedúcim mužstva František Frašita, lekárom mužstva MUDr. Eduard Kavec. Tento doteraz najvýznamnejší úspech rajeckého futbalu dosiahli hráči na fotografii z roku 1988.    Obr. č. 19. FO TJ Jednota Rajec 1988; postup do I.A triedy; stojaci zľava: Štefan Albert, Ladislav Hájek, Milan Škultéty, Stanislav Albert, Jozef Huljak, Anton Moskáľ, Jozef Rybár, Vladimír Bednár, v drepe zľava: Ján Paulíny, Milan Baroš, Peter Závodský, Peter Kumančík,Pavol Plevko, Vladimír Foltán, Pavol Kumančík.         V tejto súťaží sa rajeckí futbalisti udržali 2 roky. V roku 1991 znova vplyvom politických a organizačných zmien v celoštátnom merítku došlo k útlmu športu aj v Rajci. Došlo k novému územnému členeniu štátu, k novému systému futbalových súťaží. Namiesto krajských súťaží bola vo futbale vytvorená nová III. liga a V. liga. Rajec bol zaradený do V. futbalovej ligy, čo je na úrovni bývalej krajskej súťaže I. b triedy.     V tom čase futbalový oddiel začal nadväzovať medzinárodné styky. Prvým takým družobným kontaktom bola dohoda medi TJ Jednota Rajec a dopravným združením "Transgór", ktorého súčasťou bol futbalový klub Górnik Zabrze v Poľskej republike. V rámci tejto družby sa v roku 1988 uskutočnil zájazd našich futbalistov do Poľska a recipročný zájazd poľských futbalistov do nášho mesta.     Zánik TJ Rajec. Štátoprávne zmeny pokračovali ďalej až do roku 1993, keď vznikla nová Slovenská republika, bol zrušený vtedajší ČSZTV a na Slovensku vznikla nová telovýchovná organizácia Slovenský zväz telesnej kultúry - SZTK. Vo vtedajších telovýchovných jednotách došlo ku závažným organizačným zmenám. TJ Jednota Rajec 31. augusta 1993 zanikla rozdelením na samostatné športové kluby, ktoré začali svoju činnosť každý osobitne. Jeden viac, druhý menej úspešne.

V. Jubileum 50. rokov vzniku ŠK Rajec.     Telovýchovná jednota JEDNOTA Rajec v období rokov 1980-1990 patrila už svojim počtom členov, počtom družstiev zaradených v pravidelných súťažiacich i rozsahom hospodárskej činnosti a výškou ročného rozpočtu takmer trištvrte milióna korún, medzi veľké telovýchovné jednoty. Mala vypracované vlastné smernice pre financovanie svojich oddielov, program hospodárnosti pre športovú činnosť, smernice pre poriadanie spoločenských zábav a iných verejnoprospešných podujatí. Každý oddiel bol samostatnou hospodárskou jednotkou. V oblasti výstavby telovýchovných objektov už bola zaraďovaná do ročných aj dlhodobých plánov investičnej výstavby OV ČSZTV a SÚV ČSZTV. Ročné výsledky hospodárenia preverovala revízna komisia.      50 rokov od založenia ŠK Rajec. Významným medzníkom v živote TJ bol rok 1980, keď uplynulo 50 rokov od založenia ŠK Rajec. Pri tejto príležitosti bolo usporiadané slávnostné zhromaždenie s odovzdávaním pamätných ocenení a telovýchovnou akadémiou v Sociálnom dome. Potom slávnosť pokračovala športovým popoludním na štadióne a spoločenskou zábavou v prírode. Bola to veľmi dobre pripravená a vydarená oslava športu v meste. Zlatým klincom športového popoludnia bol priateľský futbalový zápas rajeckých futbalových veteránov proti mužstvu športových novinárov a viacerých bývalých futbalových reprezentantov na Slovensku a ČSSR. Medzi nimi boli páni Buberník, Mráz, Cvetler, Bíly, Sakáč. Zápas sa skončil remízou 3:3. Za Rajec dali góly Štefan Baďura a Ondrej Foltán. Za novinárov Cvetler a Sakáč. Na pobavenie divákov nasledovali pokutové kopy, ktoré Rajčania vyhrali 3:2. Predzápas zohralo A mužstvo proti medzinárodnému výberu futbalistov – študentov COSMOS Brno. Zápas sa skončil výhrou rajeckých futbalistov v pomere 7:2. ...Jubileum 50. rokov vzniku ŠK Raje - fotogaléria.

VI. História výstavby športových objektov v Rajci.    Prvé oficiálne futbalové ihrisko bolo vybudované v rokoch 1930-1931 svojpomocne na Dolných Pieskoch s dreveným oplotením. Teraz je tam parkovisko ND Žilina. Na tomto ihrisku hrali svoje súťažné zápasy rajeckí futbalisti do roku 1954, keď bola dokončená výstavba nového futbalového ihriska, ktoré po viacerých úpravách je v prevádzke doteraz.     Prvé volejbalové ihrisko bolo v Rajci na dvore bývalej Mešťanskej školy na námestí. Toto ihrisko bolo zničené na konci II. svetovej vojny, po zbombardovaní školy. Prvé kryté volejbalové a basketbalové ihrisko bolo v Rajci po vybudovaní Sokolovne, ktorá dnes slúži účelom motorizmu. Pred sokolovňou bolo aj vonkajšie antukové volejbalové ihrisko. Toto ihrisko zaniklo po zrušení okresu Rajec a premiestnení Okresného výboru ČSZTV do Žiliny. V 50-tych rokoch minulého storočia bolo vybudované vonkajšie antukové volejbalové ihrisko pri terajšej píle Cenzuálneho spolumajiteľstva. Ďalšie dve volejbalové ihriská boli v priestore pri novom futbalovom ihrisku. Tieto tri ihriská zanikli po roku 1963, po zrušení činnosti vtedajšej TJ Iskra Rajec. Veľkým prínosom pre rozvoj volejbalu, basketbalu a stolného tenisu bola výstavba telocvične pri novej Osemročnej škole, terajšie cirkevné gymnázium, a najmä výstavba dvoch telocviční pri dnešnej Mestskej základnej škole. Tieto telocvične doteraz slúžia potrebám žiakov, ale aj potrebám všetkých športových klubov v Rajci. Uvedené telocvične majú z pohľadu športovcov jednu spoločnú chybu: nemajú priestory pre športových fanúšikov – divákoch, ktorí vytvárajú kulisu "domáceho prostredia" pri súťažných a priateľských zápasoch v kolektívnych športových hrách.     V období činnosti TJ Iskra Rajec boli plochy okolo nového futbalového ihriska preklasifikované na športový štadión a nastalo postupné budovanie ďalších športových objektov a stavieb. Takto boli v rokoch 1954-1960 položené základy pre atletickú dráhu, ktorá doteraz nie je dokončená, bolo vybudované pomocné škvarové futbalové ihrisko. V zimnom období na tejto ploche bolo klzisko s drevenými mantinelmi. Boli vybudované šatne so sociálnym zariadením pre 4 futbalové mužstvá s kabínou pre rozhodcov a klubovňou. Bolo vybudované vnútorné oplotenie trávnatého ihriska a oplotenie celého štadióna.     Po zániku TJ Iskra Rajec bola táto výstavba štadióna na 10 rokov prerušená. Ďalšia časť výstavby pokračovala po roku 1972, v období činnosti TJ Jednota Rajec, vždy so zameraním čiastkového ukončenia v päťročných intervaloch ku roku konania spartakiády. Takto bola postupne realizovaná v rokoch 1972-1975 prístavba šatní, terajšie pohostinstvo. V období rokov 1976-1980 stupne pre divákov na státie a lavičky na sedenie zo západnej strany ihriska. Vstupné pokladne, WC pre divákov, nový prívod el. energie, umyvárka pre cvičencov a verejnosť, sklad pre kosačku a garáž, asfaltová plocha pre volejbal a pre tanečné zábavy pri šatniach, vonkajšie stoly s lavicami. Postupné úpravy pokračovali v období 1981-1985 dovtedy najrozsiahlejšou prácou, generálnou opravou trávnatého futbalového ihriska, ktorá si vyžiadala dvojročné prerušenie prevádzky na ihrisku v roku 1985-1986. Z toho dôvodu všetky futbalové domáce zápasy sa konali na ihrisku v Ďurčinej, vrátane tréningov. Toto ihrisko muselo byť predtým tiež upravené, aby vyhovovalo futbalovým pravidlám.     V rámci generálnej opravy ihriska bola podľa noriem vyspádovaná a vyrovnaná celá plocha. Okolo ihriska boli vybudované trativody a trvalé rozvody vody na polievanie trávy. 20 m od rieky Rajčanka v objekte štadióna bola vybudovaná podzemná šachta s čerpadlom na vodu. Následne na takto pripravenú plochu bolo z viacerých miest rajeckej doliny postupne narezané, dovezené, ručne uložené a vyrovnané cca 80 tisíc drnov trávy o rozmeroch 30x50x8 cm. Takýmto spôsobom bolo pre rajeckých futbalistov, bezplatnou prácou občanov mesta a pomocou MsNV a všetkých podnikov v Rajci, aj množstvom brigádnickej práce futbalistov, športových funkcionárov a žiakov rajeckých škôl, zamestnancov OÚNZ Rajec, vybudované kvalitné trávnaté ihrisko, ktoré slúži doteraz.  obr. 20. Výstavba šatní - 1954 obr. 21. Rekonštrukcia futbalovej plochy - pred pokládkou trávnych drnov;             Výstavba ochranných sietí pri škavrom ihrisku  obr. 22. Rekonštrukcia futbalovej plochy - pokládka trávnych drnov obr. 23. Výstavba ochranných sietí pri škavrom ihrisku                            obr. 20. obr. 21. obr. 22. obr. 23.     V rokoch 1986-1987 bol na štadióne s pomocou MsNV a prácou tenistov vybudovaný tenisový areál s tromi antukovými tenisovými kurtami, tréningovou stenou, oplotením a hospodárskou budovou. Pre obdobie rokov 1986 -1900 boli v rámci akcie "Z" Mestského národného výboru v Rajci a v rámci investičného plánu OV ČSZTV Žilina pripravené dve rozhodujúce stavby na ukončenie budovania štadióna, kryté hľadisko pre divákov futbalu a krytá tribúna ako nadstavba šatní. Treťou veľkou a poslednou stavbou na štadióne bola pripravovaná so spoluúčasťou SÚV ČSZTV, MsNV a podnikmi mesta v rámci združenej akcie "Z" výstavba športovej haly 30x40 bm s kompletným sociálnym vybavením a hľadiskom pre cca 500 divákov s nákladom 10 miliónov korún. Na veľkú škodu občanov mesta tieto stavby v roku 1990 boli zastavené v dôsledku celoštátnych politických zmien.     Výsledkom rozvoja členskej základne nad 400 členov, počtu družstiev zaradených v pravidelných súťažiach, rozsahom športovej a vlastnej hospodárskej činnosti, bolo v roku 1987 zaradenie TJ Jednota Rajec medzi veľké Telovýchovné jednoty. Touto zmenou veľkostnej kategórie bola TJ zaradená do investičného plánovacieho procesu vtedajších orgánov ČSZTV, čo bolo príležitosťou na budovanie náročnejších športových objektov pre mesto Rajec.     Na základe týchto skutočnosti v roku 1987 MsNV zaradil do akcie "Z" na roky 1987-1992 požiadavku TJ na prístavbu šatní a krytú tribúnu s rozdelením na 3 etapy s nákladom 3x5 miliónov Sk. Následne bola vyhotovená projektová úloha, jednostupňový projekt výstavby a bol vykonaný výber staveniska na štadióne TJ. Dôsledkom politických zmien a zánikom MsNV bola novým MsÚ táto výstavba zrušená na škodu všetkých priaznivcov športu v Rajci. Druhá rozsiahla investičná akcia – výstavba športovej haly na štadióne bola pripravovaná na roky 1990-1994, už od roku 1987 v rámci združenej akcie "Z" ako investícia medzi zmluvnými stranami MsNV Rajec a SÚČ ČSZTV Bratislava, potvrdená hospodárskou zmluvou z 28. a 29.12.1989 s finančným nákladom stavby 11 283 tisíc Sk. Na základe tejto zmluvy SÚV ČSZTV previedol na účet investora MsNV Rajec základný vklad 2.000.000,-Sk. V dôsledku štrukturálnych zmien v národných výboroch v roku 1990 došlo v týchto orgánoch aj ku personálnym zmenám. Noví funkcionári MsNV v Rajci a neskoršie aj funkcionári prvého volebného obdobia MsÚ nemali pochopenie a záujem o výstavbu športovej haly na štadióne. Napriek odsúhlaseniu a podpísaniu doplnku o zmene účelu použitia 2 mil. Sk zo SÚV ČSZTV, poukázaných na stavbu športovej hlay, na prístavbu a rekonštrukciu šatní na štadióne, zmluvu a jej doplnok nedodržali. Svojvoľne použili prostriedky ČSZTV na výstavbu športovej haly na inom stiesnenom a úplne nevyhovujúcom mieste v Rajci.

GALÉRIE ARCHÍVNYCH FOTOGRAFIÍ

Telocvičné jednoty OROL a SOKOL

Futbalový klub Rajec

Jubileum 50. rokov a 75. rokov vzniku TJ Rajec

Československá spartakiáda 1955 - 1985

TJ Jednota Rajec, Volejbalový oddiel - Bežecký oddiel - Lyžiarský oddiel - Odbor turistiky a Odbor ZRTV