Farnosť Rajec

16. nedeľa v Cezročnom období

Bratia a Sestry, Pán Ježiš je Dobrý pastier, ktorý nás pozná a vie, čo potrebujeme. V tejto spoločnej modlitbe ho prosme za všetkých ľudí, aby v ňom našli svojho Spasiteľa.
- Udeľ dostatok síl Svätému Otcovi Františkovi a všetkým biskupom a kňazom, aby s horlivosťou ohlasovali svetu tvoje meno.
- Zľutuj sa nad národmi a krajinami, kde je nedostatok kňazov a pošli im svojich robotníkov, aby sa všade mohli sláviť tvoje sviatosti.
- Pouč všetkých kresťanov o dôležitosti ticha a samoty pred tvojou tvárou, aby svedectvo, ktoré vydávajú o tebe, bolo hodnoverné.
- Vnukni všetkým, čo v prírode hľadajú osvieženie, aby sa aj duchovne posilňovali modlitbou a účasťou na svätej omši.
- Ochraňuj naše farské spoločenstvá od každého nešťastia, aby sme ti mohli slúžiť v pokoji a s radosťou.

Modlime sa:
Pane,
buď milostivý nám,
svojim služobníkom,
a obohacuj nás
darmi svojej dobroty,
aby sme so živou vierou,
nádejou a láskou
dôsledne zachovávali
tvoje prikázania.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.
Amen.

 

 

 

(Mt 18, 2 – 5)

Evanjelium
On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.“

Zamyslenie
Prijať dieťa, to prakticky znamená vzdať sa svojej veľkosti. Tej skutočnej. Ale najmä tej domnelej, namyslenej. To znamená navždy sa zrieknuť svojej dospelosti a sebestačnosti, svojej nezávislosti od Otca, ktorého máme na nebesiach, a svojej nezávislosti od bratov a sestier, s ktorými žijeme na zemi... To je prvé prijatie dieťaťa – prijatie do seba... Ale Pán tu myslel ešte aj na iné. Myslel tu aj na prijatie dieťaťa vedľa seba, na prijatie do starostlivosti, ktorou máme zahŕňať každého, kto je slabý, chorý, málo skúsený, a pritom silne ohrozený. Kto prijíma dieťa týmto dvojitým spôsobom, do seba a vedľa seba, kto sa takto s ním zjednocuje, zjednocuje sa aj s Ježišom Kristom a potom aj s tým, ktorý ho poslal (Mk 9, 36 – 37). Ak sme si dobre vypočuli toto Pánovo slovo, určite sme prišli na to, nakoľko sme sa obrátili, stali sa maličkými a nakoľko sme tým získali nádej na nebeské kráľovstvo.

Modlime sa:
Nebeský Otče, prosíme ťa, aby si nás urobil deťmi. Veď okrem tohto prosebného vystierania rúk, ktorými sa aj teraz k tebe obraciame, nemáme s nimi zatiaľ nič spoločné... Je to síce skromný, veríme však, že dobrý začiatok, ktorý ty určite požehnáš, a ak vytrváme v tomto prosebnom postoji, aj dáš, o čo ťa žiadame. Nech je tak.
Amen

 

Otče náš,... Zdravas´ Mária... Sláva Otcu...