Farnosť Rajec

 

Svätej Brigity, rehoľníčky, patrónky Európy, sviatok

Narodila sa vo Švédsku roku 1303. Ešte ako dievča vstúpila do manželstva a narodilo sa jej osem detí, ktoré príkladne vychovala. Po smrti manžela vstúpila do Tretieho rádu svätého Františka, a hoci žila vo svete, viedla prísny asketický život. Založila rehoľu a odišla do Ríma, kde bola vzorom veľkých čností pre všetkých. Z kajúcich pohnútok chodievala na púť a napísala veľa diel, v ktorých píše o svojich vlastných mystických zážitkoch. Zomrela v Ríme roku 1373. Pápež Ján Pavol II. ju apoštolským listom Spolupatrónky Európy (Spes aedificandi) z 1. októbra 1999 vyhlásil spolu so svätou Katarínou Sienskou a svätou Teréziou Benediktou od Kríža za spolupatrónku Európy.

Modlime sa:
Bože,
ty si svätú Brigitu viedol
rozličnými cestami života
a obdivuhodne si ju naučil
múdrosti kríža, keď rozjímala
o utrpení tvojho Syna;
daj, aby sme
v ktoromkoľvek životnom stave
vo všetkom hľadali iba teba.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.
Amen.

 

 

 

Evanjelium
„Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza!
Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“

Zamyslenie
Túžba po prvenstve stáva sa zvlášť vtedy nebezpečnou, keď sa vyjadruje opovrhovaním tými, ktorí sa jej dobrovoľne vzdali. Posmech a pohŕdanie zanechali už nejednu hlbokú ranu na tele Kristovej Cirkvi. Ale podľa tohto Pánovho slova je vždy krajne nebezpečné byť príčinou takýchto jej bolestí. Vždy je hriešnou opovážlivosťou podceňovať niekoho preto, že pokorne zostáva na mieste, ktoré si vplyvom Božieho slova a Božej milosti vydobyl potláčaním vlastnej pýchy. Na pohoršujúcich čaká Boží hnev, ťažký ako mlynský kameň a strašlivý ako morské dno...

Modlime sa:
Pane, ty, ktorý si zmaril sám seba a vzal si si podobu sluhu, od každého svojho učeníka žiadaš to isté... Daj nám, prosíme, milosť, aby sme ťa v tomto ohľade správne pochopili, verne nasledovali a svojimi túžbami po prvenstve sa nikdy nestali príčinou pohoršenia v tvojej Cirkvi.
Amen.

Otče náš,... Zdravas´ Mária... Sláva Otcu...