Farnosť Rajec

Preblahoslavenej Panny Márie Kráľovnej

Pri príležitosti 100 rokov od vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie pápež Pius XII. 1. novembra v roku 1954 korunoval rímsky milostivý obraz v chráme Santa Maria Maggiore s názvom „Salus Populi Romani“. Zároveň ustanovil nový mariánsky sviatok Panny Márie Kráľovnej, ktorý sa dovtedy už niekoľko rokov slávil vo viacerých biskupstvách. Dátum sviatku ustanovil na 31. mája. V obnovenom kalendári sa liturgická spomienka na Pannu Máriu Kráľovnú koná 22. augusta.

V tento deň si pripomíname, že Panna Mária porodila svetu Kráľa všetkých kráľov, Toho, ktorého ani smrť nepremohla a ktorý je Kráľom celého vesmíru, Ježiša Krista, Božieho Syna. Panna Mária nikdy nebola pod vládou hriechu a satana, nemal nad ňou moc. Nazývame ju aj Kráľovnou anjelov a všetkých ľudí. Sv. Ján apoštol ju vo svojej Knihe zjavenia (Apokalypse) tiež opisuje ako Kráľovnú: „Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zjv 12,1). Je kráľovnou milosrdenstva, vďaka nej k nám prišla spása. Jej predobrazom je kráľovná Ester zo Starého zákona, ktorá tiež prosila za svoj ľud u kráľa. A keď sa jej kráľ pýtal, čo si najviac žiada, chcela len záchranu pre svoj národ. A kráľ jej vyhovel (Est 7,1-3). Božiu Matku si uctievame ako tú, ktorá za nás neprestajne oroduje a vyprosuje nám u Boha milosrdenstvo a vyslobodenie z otroctva a moci Zlého.

Modlime sa:
Bože, Máriu, matku svojho Syna,
dal si nám za Matku a Kráľovnú;
prosíme ťa, na jej orodovanie dopraj,
aby sme dosiahli v nebeskom kráľovstve
plnú slávu tvojich synov a dcér.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.
Amen.
  ...viac informácií Životopisy svätých

 

JEHO PRÍBEH (22. august 2024)
#235 ANI JA ŤA NEODSUDZUJEM. CHOĎ A UŽ NEHREŠ! (Jn 8, 1 – 11)

Evanjelium
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takého ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Zamyslenie
Ľudia nám neraz spomenú niekoho prichyteného pri chybe alebo i pri hriechu a opýtajú sa nás: Čo povieš?... V takýchto chvíľach by sme mali urobiť to, čo náš Pán. Mali by sme stíchnuť, skloniť sa a do piesku vpisovať hriech obžalovaného i žalujúceho. Mali by sme s nádejou predpokladať, že Boh vo svojom milosrdenstve mohol na základe hriešnikovej ľútosti spomínanú chybu už dávno odpustiť. A boli by sme naozaj divní, keby sme chceli kameňovať zlými slovami, opovržlivými pohľadmi alebo aj inak toho, koho Boh, ktorý bol hriechom najviac urazený, mohol medzitým už omilostiť.

Modlime sa:
Pane, pri takejto príležitosti si sa naraz stretol s ľudskou slabosťou i s ľudskou zlobou... Nauč nás v podobných prípadoch zaujať tvoj postoj. A pomocou svojho Svätého Ducha nám v príhodnom čase pripomeň, že je vždy zlobou súdiť slabých a vždy je slabosťou neodsúdiť zlobu.
Amen.

Otče náš,... Zdravas´ Mária... Sláva Otcu...