Farnosť Rajec

 

Svätého Augustína, biskupa a učiteľa Cirkvi

Narodil sa v Tagaste v Afrike roku 354; mladosť prežil nepokojne tak v názoroch, ako aj v mravoch, až v Miláne prijal vieru a biskup Ambróz ho roku 387 pokrstil. Vrátil sa do vlasti a viedol asketický život. Zvolili ho za biskupa v Hippone a 34 rokov bol vzorom veriaceho ľudu. Svoje biskupstvo zošľachťoval kázňami a mnohými spismi, ktorými zároveň rázne bojoval proti súvekým bludom alebo múdro objasňoval vieru.

Zomrel roku 430.

Modlime sa:
Prosíme ťa, Pane,
obnov vo svojej Cirkvi ducha,
ktorým si naplnil svätého biskupa Augustína,
aby sme aj my túžili po tebe,
prameni pravej múdrosti,
a neúnavne hľadali teba,
pôvodcu večnej lásky.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.

Amen

 

(Jn 9, 1 – 7)

Evanjelium
Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“ Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.“ Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.

Zamyslenie
Náš Pán prišiel ako Svetlo sveta. A zostal ním až do konca. Po svojom odchode preniesol túto úlohu na nás, na svojich nasledovníkov. Máme teda šíriť svetlo plynúce z poznania Boha a tak ho šíriť, ako to on robil. Slovami, skutkami a utrpením. Ba ešte aj svojím posledným výdychom. A najmä týmto... Posledný výdych býva najvýrečnejším slovom o večnom Svetle, pravda, ak je pokojný, tým viac, ak je aj radostný... V takomto prípade sa stáva pre iných znakom, že sa ním síce niečo končí, ale to krajšie a trvalejšie sa iba začína. Byť pre iných svetlom je prvoradá úloha Ježišových nasledovníkov. Ale musíme pri jej spĺňaní dávať pozor, aby sme nesvietili svetlom svojich slov a svojich dobrých skutkov iným do očú, aby sme ich neoslňovali. Svetlo, ktorým zjavujeme ľuďom Boha, má byť tým, čím bolo Kristovo – pokornou službou na ceste k Otcovi.

Modlime sa:
Nebeský Otče, ďakujeme ti za tvojho Syna, ktorý nám svetlom svojho života a svetlom svojej smrti umožnil poznať, kto si, čo robíš a čo si od nás praješ. Daj, nech v nás nevyjde nazmar svetlo tohto poznania, ktoré sa má stať spásou nielen pre nás, ale naším prostredníctvom aj pre našich vo tme žijúcich bratov.
Amen..

Otče náš,... Zdravas´ Mária... Sláva Otcu...