Farnosť Rajec

 

Kresťanská viera vstúpila prvý raz na kórejskú pôdu začiatkom 17. storočia zásluhou niekoľkých laikov. Silné a živé kresťanské spoločenstvo bez pastierov viedli a udržiavali až do roku 1836 takmer iba laici. V tom roku tajne prišli do krajiny prví misionári z Francúzska.

Z tohto spoločenstva vzišlo 103 svätých mučeníkov za prenasledovania v rokoch 1839, 1846 a 1866. Medzi nimi vyniká prvý kňaz a horlivý pastier duší Ondrej Kim Taegon a význačný laický apoštol Pavol Chong Hasang.

Ostatní sú zväčša laici, muži, ženy, manželia i slobodní, starci, mladí ľudia aj deti, ktorí svojím utrpením a vzácnou mučeníckou krvou posvätili bohaté začiatky Cirkvi v Kórei.

Modlime sa:
Bože,
ty rozmnožuješ počet
svojich adoptívnych synov a dcér vo svete
a z krvi svätých mučeníkov Andreja
a jeho spoločníkov
si urobil semeno nových kresťanov;
daj, aby nám pomáhal ich príhovor
a posilňoval nás ich príklad.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,
ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.
Amen.

 ...viac informácií Životopisy svätých

 

JEHO PRÍBEH (20. september 2024)
#264 ONA SA HNEĎ VZPRIAMILA A OSLAVOVALA BOHA (Lk 13, 10 – 17)

Evanjelium
V sobotu učil v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“ Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohto puta hoci aj v sobotu?“ Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

Zamyslenie
Zhrbenej žene stačilo aj jedno stretnutie s Kristom. My sme ich mali už toľko... Najmä v Eucharistii a vo sviatosti zmierenia. A ešte stále sme duchovne pokrivení, nevyrovnaní... A príčina? Keby sme opravdivo verili, že vo sviatostiach Cirkvi žije a účinkuje ten istý Ježiš, už sme dávno mohli spievať chválu Bohu a strhávať k nej aj svoje okolie.

Modlime sa:
Pane, zhrbení sme. Veľmi sme ešte zhrbení... A už veru veľa rokov. Ale ty nás týmto svojím slovom znova pozývaš k sebe. Chceme ťa poslúchnuť a počuť, ako nám povieš: Oslobodení ste od svojej choroby... Nech je tak, Pane.
Amen.