Farnosť Rajec

 

Sestra Faustína, Helena Kowalská, sa narodila 25. augusta 1905 v Głogowci neďaleko Łodži (Poľsko), v početnej roľníckej rodine.

Po niekoľkých rokoch práce v zámožných rodinách vstúpila do Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. V kláštore si horlivo konala povinnosti kuchárky, záhradníčky a vrátničky. Viedla mimoriadne bohatý duchovný život, ktorý v sebe skrýval rôzne mystické dary.

Jej poslanie spočívalo na hlásaní svetu pravdy o milosrdnej Božej láske, vyprosovaní Božieho milosrdenstva pre svet praktizovaním nových foriem úcty Božieho Milosrdenstva (obraz, sviatok, korunka a hodina Milosrdenstva), a inšpirovaní apoštolského hnutia Božieho Milosrdenstva, ktoré realizuje tieto úlohy a snaží sa o kresťanskú dokonalosť cestou dôvery voči Pánu Bohu a milosrdenstva k blížnym. Zomrela 5. októbra 1938 v Krakove. Zanechala denníček opisujúci jej duchovné zážitky, ktorý sa počíta medzi vynikajúce diela mystickej literatúry.

V roku 1995 bola uznaná za duchovnú spoluzakladateľku Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. Pápež Ján Pavol II. ju v roku 1993 vyhlásil za blahoslavenú a v roku 2000 za svätú.

Modlime sa.

 

(Jn 11, 1 – 16)

Evanjelium
Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“ Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“ Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“

Zamyslenie
Nie je privilégiom Ježišových priateľov vyhnúť sa bolestným navštíveniam. Aj oni ich z času na čas dostávajú... Ale ak prosia toho, ktorý je Vzkriesenie a Život, a nechýba im pritom viera, vždy dostanú pomoc, o ktorú žiadajú... Prosebné slovo jeho priateľov nebýva nikdy márne, ani vtedy nie, keď je také jemné, také ohľaduplné, ako bolo slovo Marty a Márie. Prosby svojich priateľov Pán vždy nejako vyplní. Ak si zachováme toto presvedčenie, veľa tým získame my i naši drahí.

Modlime sa:
Bože, ktorý nám príkladom Marty a Márie ukazuješ, ako treba prosiť, keď sme v tiesni, nauč nás, prosíme ťa, milovať tvojho Syna tak ako ony a veríme, že dosiahneme všetko, o čo budeme žiadať.
Amen.