Farnosť Rajec

 

Neľahká uloha, skôr náročná výzva:

"Žime skutočne tak, aby bol Boh v nás"

Ak správne zmýšľame, sme v Bohu,
ak však správne žijeme, je Boh v nás.

 

(Mk 10, 32 – 45)

Evanjelium
Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“

Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“

Zamyslenie
Keď sa Zebedejovi synovia uchádzali o prvenstvo v nebeskom kráľovstve podľa svojich predstáv, ostatní učeníci sa na nich mrzeli. Ale zdá sa, že zbytočne... Veď tí dvaja boli len úprimní. Predkladali Pánovi, čo v nich pracovalo, aby si to porovnali s jeho slovom, ktoré ako riečica vytriedi všetko, čo je v našom myslení a konaní nesprávne, a ktoré ponechá len to, čo nás k Pánovi priblíži v utrpení a potom i v sláve. Nech nám Jakub a Ján zostanú navždy vzormi tejto úprimnosti pri stretnutiach s Pánom, ale aj vzormi odvahy piť z jeho kalicha.

Modlime sa:
Pane, ty si na ceste do Jeruzalema pomáhal apoštolom premáhať strach svojou odvahou. Daj, nech tvoj príklad aj nás presvedčí, že sa vyplatí ponáhľať sa s tebou tam, kde máme splniť Otcovu vôľu, aj keby sa tá jeho vôľa rovnala Golgote.
Amen.