Farnosť Rajec

 

Bratia a sestry, Ježiš Kristus, večný veľkňaz, neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil. Aj my, poučení jeho slovom a posilnení jeho príkladom, prednesme Bohu svoje prosby.
- Za Svätého Otca Františka, za všetkých biskupov a kňazov: aby službou, ktorá im bola zverená, ukazovali svojim veriacim večné hodnoty, prosme Pána.
- Za predstaviteľov verejnej moci: aby sa vždy usilovali o pokoj, dobro i zdravý rast spoločnosti a nezabúdali pritom ani na tých najbiednejších, prosme Pána.
- Za naše rodiny: aby sa v nich vzmáhal duch služby a dobročinnosti voči sebe navzájom i voči všetkým ľuďom, prosme Pána.
- Za trpiacich, chorých a sužovaných akýmkoľvek trápením: aby stretávali ľudí, ktorí im radi poslúžia, pomôžu a preukážu lásku, prosme Pána.
- Za nás tu zhromaždených: aby sme hmotné a duchovné dobrá vedeli nielen prijímať, ale ich aj odovzdávať ďalej, prosme Pána.

Modlime sa:
Všemohúci a večný Bože,
pomáhaj nám, aby sme vždy
ochotne plnili tvoju vôľu
a slúžili ti s úprimným srdcom.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista,
tvojho Syna, ktorý je Boh
a s tebou žije a kraľuje
v jednote Ducha Svätého
po všetky veky vekov.
Amen.

 

ALE MÁLO VYVOLENÝCH (Mt 22, 1 – 14)

Evanjelium
A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ,Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ,Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ,Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného
odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ,Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

Zamyslenie
Toto Božie slovo nás už nepozýva ku kráľovskému stolu. Sme už pri ňom. Ale v každom prípade je pre nás výzvou pozrieť sa na seba a pozrieť sa okolo seba... Pozrieť sa, či sme upravení tak, aby sme obstáli, keď príde Kráľ, a či sú v poriadku aj tí, čo sedia s nami... Pokým Kráľ neprišiel, vždy je ešte čas upraviť sa tak, aby sme obstáli... Najprv ľútosťou nad všetkým, čo nás znečisťuje, potom predsavzatím dať si lepší pozor a konečne načerpaním sily z príslušnej sviatosti... Ale od znečistenia treba chrániť aj svadobné rúcha našich bratov a sestier. Lebo v takej vzájomnej blízkosti, v akej sme v Cirkvi, môžeme veľmi ľahko chytiť nečistotu jeden od druhého.

Modlime sa:
Pane, vďaka ti za pozvanie i za upozornenie. Pomôž nám, prosíme, aby sme správne zachytili, úprimne prijali a dôsledne uskutočňovali i toto tvoje slovo... Veď vieme, že len preto k nám hovoríš, aby sme mohli s tebou naveky stolovať.
Amen.