JEHO PRÍBEH (21. október 2024) #295 UČITEĽ, VIEME, ŽE VŽDY VRAVÍŠ PRAVDU (Mt 22, 15 – 22)
Evanjelium Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli. Zamyslenie Podľa prvého a hlavného prikázania všetko, čo sme a čo máme, patrí Bohu... Niečo z toho mu treba dať, pravdaže, cez cisára... Niečo bez cisára. A niečo aj proti cisárovej vôli... Treba si preto dobre ujasniť svoje povinnosti voči svetskej vrchnosti. Každá je od Boha a treba sa jej tak podriadiť ako jemu samému. Rozumie sa, pokiaľ nežiada od nás niečo proti tomu, od ktorého má moc... Keby žiadala, vtedy – ako hovorí Svätý Duch – „Boha treba viac poslúchať ako ľudí...“ (Sk 5, 29; 4, 19). Modlime sa: Dobrý Bože, prosíme ťa, daj nám pochopiť, že si Pánom nad pánmi a Kráľom nad kráľmi. Pomôž nám vždy zachovať poslušnosť voči tebe. Vtedy, keď ťa poslúchame cez cisára, ale i vtedy, keď ťa poslúchame proti cisárovi. Amen. |
|
Text a ilustračné obrázky - farnosť Saletini Rozkvet.
Kliknutím na obrázok - väčšie rozlíšenie
|