Kedy zistíme, že sa nás dotkol Boh?
To sú chvíle, keď prestávame žiadať
a cítime len veľkú vďačnosť za všetko, čo sme dostali...
|
JEHO PRÍBEH (25. október 2024) #299 ONA DALA VŠETKO, ČO MALA (Mk 12, 41 – 44) Evanjelium Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans. Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ Zamyslenie Po týchto Pánových slovách je naozaj ťažké sa vyhovárať, že na službu jeho kráľovstvu nemáme dosť možností alebo dosť schopností... Dve dobre myslené slová alebo dva priateľské úsmevy v napätí, do ktorého sme sa dostali s bratom, nie sú málo... Ani dva posledné unavené kroky namierené k trpiacemu alebo dva pokusy sústrediť sa na Boha v posledných dvoch minútach dňa plného namáhavých starostí nie sú malichernosťou. A koľko je ešte v našom živote takýchto príležitostí dať Bohu svoje posledné dva haliere... Modlime sa: Pane, priznávame sa, že sa nám ťažko dáva, keď máme niečoho len málo..., ale ešte ťažšie, keď máme toho mnoho... Nauč nás, prosíme, tak ti dávať ako vdova, ktorá z toho, čo mala, nič si neponechala pre seba. Amen... |
|
Text a ilustračné obrázky - farnosť Saletini Rozkvet.
Kliknutím na obrázok - väčšie rozlíšenie
|