MARIÁNSKE PÚTNICKÉ MIESTA
Višňové - Farský kostol sv. Mikuláša
Višňové sa nachádza v žilinskom biskupstve 8 km juhovýchodne od Žiliny. Už vyše 300 rokov je pútnickým miestom katolíkov severozápadného Slovenska. Stalo sa centrom, kde sa každoročne v sobotu a v nedeľu po sviatku Navštívenia Panny Márie schádzajú veriaci ľudia z Oravy, Kysúc, okolia Bytče, Rajeckej doliny, Turca a okolia Žiliny.
Pútnický kostolík vo Višňovom nestačil pojať veľké množstvo pútnikov, preto bol v priebehu niekoľkých desaťročí až tri krát rozšírený. V polovici 18. storočia sa presťahoval do Višňového bohatý kremnický občan Ján Laffiri (Zaffiri), ktorý sa stal udržiavateľom kostola. Keďže bol pôvodný kostol v zlom stave, rozhodol sa pre výstavbu nového kostola. O pomoc a podporu požiadal nitrianskeho biskupa Jána Gustínyho. Laffiri povolal z Kremnice skúseného architekta Petra Millera, ktorý navrhol, aby starý kostol nechali stáť a okolo neho dvíhali múry nového, neskorobarokového kostola. Základný kameň bol položený r. 1769 a r. 1782 bol kostol celý zastrešený. Žilinský rodák Daniel Dlabač v r. 1782 daroval kostolu hlavný oltár. Oltárnym obrazom bol obraz Navštívenia Panny Márie, ktorý je aj na dnešnom oltári. Dňa 29. septembra 1783 bol kostol slávnostne posvätený. Pri tejto príležitosti bola milostivá socha prenesená na hlavný oltár. Roku 1816 nariadil nitriansky biskup Jozef Kluch dokončiť obidve veže. Všetky výdavky financoval sám. Maľbu interiéru urobil v rokoch 1901 – 1902 slovenský maliar Jozef Hanula.
Novopostavený kostol má dĺžku 46 metrov a v najširšom mieste meria až 27 metrov. Najstarší zachovalý záznam o Višňovskej Panne Márii je v kanonickej vizitácii z roku 1674 v biskupskom archíve v Nitre. Milostivá socha predstavuje sediacu Božiu Matku, ktorá kŕmi malého Ježiška. Vytvoril ju neznámy ranobarokový majster v polovici 17. storočia, hoci má mnoho podobnosti s gotickým slohom. Vyše pol storočia trvalo, kým v najväčšom kostole na severozápadnom Slovensku a v jednom z najväčších v terajšej Žilinskej diecéze, mohli pútnici nerušene uctievať Božiu Matku, prosiť ju o pomoc a ďakovať za jej vypočutie. |